(ne)Chuť

24. června 2013 v 16:55 | Meggie |  Poem
To máte tak, keď sedíte s nudou na pleci a s poetickou náladou na duši :)

Farby ti hádžu pred očami rôzne obrazy.
Purpurová, zelená, modrá.
Ešte nič nebolo v živote také dobré,
aby plakal si cez slzy a smial sa cez smiech.
Kúsok po kúsku vyhadzuješ papiere
a na nich spomienky s ním, či s ňou.
A najviac ľúto ti je stromov.

Vešiaky bez šatstva,
samota prišla úplne sama.
Priesvitné rúcho si oblečie
a nahá, zároveň zahalená, rečie:
"Človeče, zase TY?!"

Oproti si sadne, nohu cez nohu si dá,
priamo do očí sa díva a ty sa cítiš ešte viac sám.
A tak jej povieš, že ťa už nebaví zdielať pocity s papierom,
že rád by si ich vravel priateľom, milencom a manželom.

Spravíš uzol za minulosťou, hoc cítiš ho
a vykročíš nohou správnou, s cnosťou.
Na prsiach tlačí ťa a predsa dýchaš smelo.
Mýlil si sa, ešte to v tebe nevymrelo.
Chuť žiť.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama