Duben 2013

Klus-Nina

30. dubna 2013 v 20:47 | Meggie |  Music and Video
Chcela som pre tento článok vymyslieť ultra kreatívny titulok, ale nejako nevydalo...
A aj som si myslela, že v poslednom čase moja kreativita naberá na otáčkach, hlavne po tých snoch, ktoré sa mi v poslednej dobe snívajú, ale asi to tak nie je.
Zase som bola produktívna a natočila po čase cover.
Po prečítaní Racka (alebo aj Čajky, keď chcete, ale znie to príliš komicky :D ) od Čechova mám túto pesničku rada ešte viac.
Album Racek sa Klusovi veľmi vydaril.

Som tak polospokojná...
Hlavne ma serie to svetlo čo mi robí cenzúru cez oči :D

Pocity

19. dubna 2013 v 0:21 Poem
...a tak vzniklo toto.


A miešajú sa v tebe pocity, no ty nevieš čo s nimi.
A cítiš sa tak sám, i keď si obklopený blízkymi.
A slzy padajú na hladký povrch stola.
A vtedy zistíš, že si tak nedokonalý a na všetko hľadíš zdola.

Prehltneš bolesť, utrieš si slzu a vdýchneš sladkastý príval ŽIVOTA.

Bezmyšlienkovo

17. dubna 2013 v 9:56 | Meggie |  Nezaradené

Nudila som sa...Ale teraz až tak, že som sa vybrala na prechádzku a tajne dúfala, že keď si beriem aj foťák, mohla by som niečo odfotiť.
Pocit, keď máte v hlave vzduchoprázdno a očami blúdite po uliciach vašeho mesta. Len tak, bez myšlienok dvíhate nohy a bezducho pozeráte okolo seba.
Ten pocit mám celkom rada. Pocit samoty medzi stovkami ľudí.



Opozdené Vianoce

13. dubna 2013 v 19:31 | Meggie |  Nezaradené
Vážne ide o fotky ešte z Vianoc.
A pýtate sa prečo tak neskoro?
No preto!
Presný dôvod neviem ani ja :D



Božský Klus

12. dubna 2013 v 11:32 | Meggie |  Nezaradené
Ďalší nezabudnuteľný zážitok!
Jeho pesničky sú úžasné. Nie sú bezduché a obohrané.
Musíš im proste rozumieť a zamyslieť sa.
Podarilo sa mi na koncert prepašovať zrkadlovku (cítim sa tak frajerskyy :D ), ktorú mi po pár fotkách aj tak ujo ochrankár zakázal používať :D
Nečakajte nejaké super nezrnité fotky bez hláv fanúšikov a podobne. So seťákom a jeho menšou svetelnosťou je to proste tak. Ale som rada :))



Nové video alebo moc kreatívne sa v poslednom čase necítim

8. dubna 2013 v 13:49 | Meggie |  Music and Video
Yeah! Napísala som polovicu strany jednej z poviedok a asi ma ten pocit "naplnenia" drží doteraz :D
To preto som taká neproduktívna.
Alebo sa len vyhováram (to je pravdepodobnejšie).

Nie som spokojná, ale to ja nikdy :))

Ventilácia 0.1

2. dubna 2013 v 0:59 | Meggie
Neplánovaná vec, ktorú som práve v onom okamihu chcela napísať.
Aspoň trošku sa vyventilovať...





Milujem to ticho, ktoré sa mi zarýva pod kožu, keď sa utápam v samote. Milujem ho už len preto, že je to jediné čo mi práve teraz dovoľuje mozog vnímať. Na nachvíľu zastavím myšlienky a počkám, čo mi ešte napadne. Rukami si pohladím ramená a prudko vydýchnem bolesť.

Nebolo by krásne keby na svete ostali len ľudia hodný žitia? Áno, máte pravdu. Vtedy by tu neostal asi nikto. Občas si myslím, že na tejto planéte žijem sama. Bez ľudí, ktorý by vnímali tú istú krásu ako ja. Bez ľudí, ktorý by počúvali a mysleli si to isté čo ja. Bez ľudí, ktorý by sa smiali na prostých veciach života a vedela by ich potešiť každá maličkosť. Jednoducho bez ľudí...Možno zlyhávam ja sama, keď si nahováram, že už nik taký neexistuje. A možno práve kráča po chodníku, ktorý osvetľuje už len jediná lampa nádeje a myslí na to isté. Čo je to vlastne nádej? Opak slova beznádej? Toho pocitu, ktorý mi práve koluje v žilách a ja cítim jeho tlkot nad srdcom? Alebo iba obyčajný pocit, ktorý nás naoko robí šťastným? Pocit, pri ktorom iba dúfame v to dobré a zabúdame na to zlé? Mohla by som vymenovať ešte niekoľko rôznych variácií, ale komu by sa chcelo zaoberať niečím, čo sa aj tak raz rozplynie.
Píska mi v uchu a ja dúfam, že prestane a ono naozaj prestalo. Jeden z dôvodov prečo veriť v nádej.