Ešte stále sa spamätávam zo včerajška. Lupin sa aj pýtal čo mi je, ale iba som pokrútila hlavou a rýchlo zmenila tému. Áno je to detinské, ale aj ja mám svoje tajomstvá. Vlastne toto tajomstvo nie je iba moje, ale aj Snapove a pochybujem, že on sa s ním niekomu zdôverí.

Okey, vráťme sa k príjemnejším (dobre, nie zase tak príjemným) veciam.

Dnes som mala s Hagridom dohodnutú prechádzku (nehľadajte v tom nič perverzné) po Zakázanom lese. Kentauri sú fajn, dokonca aj celkom pekný. Teraz ma tak napadlo, berie sa sex s nimi ako zoofília či niečo normálne? Musím sa nabudúce opýtať Hagrida, ten má odpoveď snáď na všetko. Ten vie dokonca farbu môjho spodného prádla, teda ak nejaké mám. Pretože po stretnutiach s Lupinom sa to teda stáva...

Znovu som sa bola prejsť po hrade a jeho okolí, no námestiu som sa radšej vyhýbala. Ani neviem prečo...Asi som si myslela, že tam na mňa bude čakať Snape s našpúlenými a naslinenými perami alebo čo...A ako som sa tak bezcieľne prechádzala, nerozmýšľala nad ničím a nevnímala svet okolo mňa, a prišla som až k Zúrivej vŕbe. Ten j*bnutý strom do mňa drbol z jednej, potom z druhej strany, do hlavy, do ruky, do medzinožia. Proste udrel ma všelikde a vtedy sa môžete akokoľvek snažiť nájsť nejakú sk*rvenú hrču čo máte stlačiť. Nepodarí sa Vám to ani keby z neba padalo Merlinove ochlpenie... Hulákala som tak ako som mohla. Tak ako ma to Palino Habera na hodinách spevu učil, ale bolo to prd (veľmi veľké a monstrózne PRD) platné. Keď som myslela, že skapem, keď som v duchu hovorila mená všetkých svätých a možno aj tých čo neexistujú objavil sa pohoďácky Lupin a tú sk*rvenú hrču nejakým zázrakom stlačil. Neviem ani ako, lebo prepáčte, zamestnávalo ma vlastné umieranie. Ale asi to spravil rýchlo, lebo ináč by som toto asi nepísala.

"Žiješ?"

"Nie..."

"Ale no tak Meggie...vážne sa pýtam."

"Ty si idiot?"

Bez ďalších zbytočných viet ma zobral opatrne do náručia a v sprievode môjho nadávania na adresu toho vyj*baného stromu ma odniesol do nemocničného krídla, kde sa o mňa postarali zlaté ruky madam Pomfreyovej. Božská to osoba.

Ešte kde tu pocítim bodavú bolesť, ale je to v poriadku. Najviac si však vychutnávam Lupinovu starostlivosť.

Možno keby sa o tom dozvedel Snape, čo ten určite už vie, prišiel by ma tiež poľutovať. Ha-ha-ha...On teda určite!!!

Jedno ponaučenie z tohto dňa? Keď chcete umrieť a naozaj si to vychutnať príďte sem, bude to zážitok pre vaše telo a taktiež aj pre dušu. Bude to také BIO, veď ako inak by ste nazvali smrť stromom?

Och...takúto celodennú škaredú náladu som nemala už dlho a tak som sa rozhodla, že dnes učiť nepôjdem...Dobre, išla som. Pretože viem aké dáva Dumbledor tresty. Väčšinou som deckám nadiktovala strany na prečítanie a zadala témy na práce. Na ich debilné otázky som neodpovedala, pretože som ich nevnímala.

Na obede som možno povedala pár slov Lupinovi. A to asi takýchto: "Keby som mala niekedy skapať, asi by to bolo dnes." Podozrivo na mňa pozrel a ďalej so mnou neprehodil ani slovo. Čo bolo v tejto situácii fajn.

Jediná pozitívna vec bola, že som po obede nemala nič a tak som aj nič robila. Teda okrem obvyklej obchádzky hradu, ktorú absolvujem každý deň.

No stalo sa niečo fajn, niečo vážne fajn. A to totok:

Sedela som pod prístreškom a hľadela na menšie námestie, ktoré bolo akoby srdcom Rokfortu. Žiaci tu neboli. Buď mali výučbu alebo boli schovaný vo vnútri, pretože bola vážne kosa. Áno je február, ale nezabúdajte, že sme v Škótsku. Sedela som na tej kamennej lavici, ktorá bola sama o sebe chladná. Oblečená len v rifliach a svetri, ktorý mi aj tak prefúkal vietor. Trošku som sa chvela, no nevnímala ten chlad ako niečo zlé čo by mi bránilo odísť. Nevnímala som nič...ani to ako ku mne pri kráčal Snape a niečo mi hovoril.

"Prosím?" Zrak som zaostrila na jeho čierne oči. Neviem, ale vždy pri rozhovore s ním mu hľadím do očí.

"Či Vám nie je zima." Prižmúril na mňa oči a zvraštil obočie. Akoby ho znepokojila moja nepozornosť. Asi si myslí, že jeho prítomnosť je tak dôležitá, že na neho musím pozerať s otvorenou hubou. Dobre, veľa krát som na neho takto pozerala. No teraz som nemala náladu.

"Čo ja viem..." Zrak som znovu uprela na zelenú plochu.

"Lebo sa trasiete." Skúmavo si ma prezrel.

"A?" Moc sa stará tento človek...

"A nič..." Prisadol si ku mne a tiež hľadel tým istým smerom.

"Je to zvláštne..."

"Čo?"

"Je zvláštne, že práve teraz sedím vedľa Vás a vy sa zatiaľ len tak pozeráte po okolí."

"Mala by som robiť niečo iné?"

"Neviem...Pretože vždy, keď som neblízko vidím Vám v očiach akési vzrušenie a obdiv. A teraz? Teraz nezáujem a nič..."
"Viete čo Vám vidím v očiach vždy ja?" Otočila som sa na Snapa a on mi dal hlavou pokyn aby som pokračovala.

"Nenávisť, opovrhnutie, výsmech, neľudskosť...Mohla by som v týchto negatívnych veciach pokračovať do nekonečna. No verím, že keby som Vám rozťala vnútro našla by som v ňom "peknú vec", ktorá je bohužiaľ obalená silnou vrstvou titánu."

Ihneď ako som dopovedala to čo som mala na srdci, pohľad zaboril do dlážky.

"Máte na to nejaký dôvod? Máte dôvod správať sa tak? Správať sa tak skoro ku každému akoby Vám nesiahal ani po päty?"

"Mám...Mám dôvod správať sa tak hlavne k Vám." Povedal to s takým kľudom, až som mala chuť udrieť ho.

"A to?"

"Nemám rád, keď sa o mňa niekto príliš zaujíma."

"Toto je dôvod? Nebuďte smiešny Snape! A teda ak si myslíte, že sa o Vás zaujímam, čo som sa aj, prestanem s tým." Postavila som sa...Teda, bola by som sa postavila, keby tomu Snape nezabránil jeho silou.

"Ja neviem...niekedy mám chuť len tak za vami prísť a niečo drzé Vám povedať. Niekedy zase chcem na Vás len tak hľadieť a pozorovať vaše horlivé konverzácie s tým vašim Lupinom. Niekedy..."

"Prepáčte, Lupin nie je môj. Je to priateľ a myslím, že taký akým Vy nikdy nebudete." Škodoradostne som sa usmiala. No Snape ma ignoroval (ako vždy) a pokračoval v konverzácii.

"Niekedy sa zase cítim, že by som Vám najradšej podľahol, no za okamih sa mi táto myšlienka zdá absurdná."

"Nie je absurdná...to sa Vám len mieša rozum s túžbou."

"Niekedy mi pripadáte ako osoba..."Na chvíľu sa zamyslel.

"Ako aká osoba?"

"Ja neviem...ste veľmi záhadná."

"Ja? Zase ste smiešny...Jediný kto je tu záhadný ste vy."

"Áno vy. Prišli ste sem od muklov. Balamutíte mi hlavu Meggie..."

"Mám na to právo, pretože ste mi ju balamutili aj vy. No iba doteraz."

"Môžem niečo?"

"Vy ste predsa Snape. Vy sa nepýtate predtým ako niečo spravíte. Prekvapujete ma. Nie ste náhodou pod imperiom?"

Zasmial sa...Nebadane, ale predsa a po pár sekundách svoju tvár znovu zahalil za nečitateľný výraz.

Ani som si neuvedomila, že mi stále stíska zápästie. Čakala som, čo sa bude diať. Poviem vám, bola som aj sama zo seba prekvapená, že sa dokážem rozprávať so Snapom bez toho aby sa mi neroztriasli kolená a nechvelo vnútro.

Pozorne mi hľadel do očí.

Pobozkal ma. Rýchlo, ale predsa nežne. Ihneď sa odtiahol, na moment sa usmial, postavil sa a svižne odkráčal preč.

Bola som zmätená, prekvapená, šťastná a predsa som sa na neho trochu hnevala. Neviem vlastne ani prečo.

Takto, ako hlúpa, som tam sedela ešte pár minút. Potom som sa zdvihla, ešte raz sa zamyslela a odišla do svojho kabinetu.

Keď ste toto dočítali, asi si pomyslíte, že som to neni ja. Tá perverzná Meggie...

Musím si to tu nejako zaheslovať...nejakými spešl kúzlami. Pretože dnes mi vtrhol Lupin do kabinetu, že prečo píšem o jeho básňach, o jeho citoch a hlavne o ňom a našich "veciach". Či som normálna, psychicky normálna žena!!! Mierumilovný Lupin sa zmenil na zlého človeka, čo sa vie nasrať kvôli kravine (dobre...aj mňa by to nasralo...). Trvalo to nejakých 30 minút...tá hádka myslím. A všetci dobre viete čo prichádza po hádkach. Mastený chleba s cibuľou to nebude :D

Ale vráťme sa k tomu podstatnému. Dnešný deň vyzeral asi takto:

-na raňajkách som chýbala, pretože som si chcela pospať po prepotenej noci v Lupinovom náručí

-prvú hodinu som mala u prvákov...sodomagomora...tie decká sú také drzé, že sa Vás len tak opýtajú na váš sexuálny život akoby Vám povedali "Dobré ránko, pani profesorka"...zato ďalšie hodiny boli fajn

-dobre, páči sa mi Nevillov sveter a čo keď? Náhodou aj Neville je celkom fajn chlapec (zatiaľ s ním nemám nijaké zlé úmysly)

-na obede som si vychutnávala Snapov znechutený pohľad a snažila sa k nemu vysielať špeciálne signály, no ten jeho satelit asi také neprijíma. Musím sa teda preladiť...

-ešte pár hodín s tými hlúpymi deckámi a ja skapem! (česť výnimkám)

-hádka s Lupinom mala skvelé vyvrcholenie :D

-"náhodou" som išla cez žaláre a stretla Snapa. Na večer si asi berie nejaké tabletky na náladu, pretože bol veľmi fajn.

A teraz seriózne. Snape ma pozval k nemu na šampáňo a ja som odmietla! Chápeš?! Ja!!! Som si povedala: "Reku nebuď taký hajzel. Lupin je skvelý." Houby...šak my spolu nič nemáme. Sex nepočítajúc, ale to sa neráta nikdy...

Mám dilemu, depku...

Tak sa teda zahrajme na poradňu...

Ono sa to začalo skoro pred mesiacom...

Tí volééé...nemala som čas a ani teraz nemám čas...teda mám, pretože som si odopriala obed a sedím tutok a píšem vám. Tretieho septembra prišli žiaci...spánombohom...Som myslela, že bude ďalšia žúrka, ale nebola. Začali sme zarezávať aj my.

Snapa som videla...teda väčšinou nevidela. Vídavame sa väčšinou iba na obede a vtedy zväčša žere ako prasa aby sa mohol ísť pripravovať na hodiny a teda hlavne aby mohol buzerovať žiakov (ako inak).

Furt nejaké povinnosti. Najčastejšie otázky:

"Pani profesorka aké bolo presné znenie na tú prácu?"

"Koľko má mať ten pergamen centimetrov?"

"Sexujete so Snapom, či s Lupinom? Lebo som sa stavil..."

"Máme použiť aj prútik?"

WTF? To čo bolo za otázku pred touto? Z toho všetkého zhonu som ju moc neregistrovala a asi na ňu odpovedala...

Vlastne moja situácia je taká, že Lupinov stôl ma unesie aj spolu s Lupinom a jeho zvláštnym ťažidlom v tvare podivnej lebky.

Napísala som si teda pár faktov:

1. O tom Lupinovom stole.

2. Snape má stále studené ruky a niekto mi raz povedal, že je to nedostatok sexu (teda nie žeby sme sa často držali za ruky, ale sú aj iné spôsoby ako sa to dá zistiť).

3. Vždy, keď idem niečo prekonzultovať s Dumbledorom, vychádza z jeho kabinetu prváčik s podivným výrazom

4. Lupinove svetre tak neuveriteľne voňajú (aj keď to tak nevyzerá).

5. Prechádzky po areály hradu sú veľmi fajn, hlavne keď ste sami. Dobre...občas sa pritrafí aj nejaký Hagrid s jeho večnými historkami a jeho prostate.

6. Lupin mi po večeroch recituje básne. Jednu takú vám sem predložím na záver.

7. Harry ma pozval na Vianoce na Grimmauldovo námestie a ja sa teším na Siriusa (nemám žiadne vedľajšie úmysly...jasné, že nie :D )

Je ich omnoho viac, ale aby som vám zase neutopila informáciami, ostatné fakty si dáme nabudúce.

A teraz tá báseň. Ide skutočne o skvost.

K čiernote chceš utekať.

K čiernote sa chceš upínať.

S černotou chceš verne žiť.

S černotou chceš viť.

Rád by som bol tvoj Boh v bielom rúchu.

Rád by som Ťa oslobodil od hriechu...

Každý si to vysvetlí po svojom. Bola som na Remusa hrdá, že si dal námahu zamýšľať sa nad takýmto niečim. Ten človek ma možno ozaj miluje alebo si zo mňa robí obrovskú prču. No keď on je tak dokonale neodolateľný...

Proma, teda Promenáda je park v Trnave kde sa väčšinou stretáva mládež za vidinou buď alkoholu alebo zábavy :)

Je to tam celkom pekné, plné nových a zaujímavých ľudí.

Včera tam prebiehala jedna akcia. Akcia menom "Promová ohňovka". Išlo vlastne o ľudí s talentom ako "točia" a robia "všelijaké kúzla" s ohňom. Prinášam Vám teda zopár fotiek. Veď uvidíte sami :))