
Ešte stále sa spamätávam zo včerajška. Lupin sa aj pýtal čo mi je, ale iba som pokrútila hlavou a rýchlo zmenila tému. Áno je to detinské, ale aj ja mám svoje tajomstvá. Vlastne toto tajomstvo nie je iba moje, ale aj Snapove a pochybujem, že on sa s ním niekomu zdôverí.
Okey, vráťme sa k príjemnejším (dobre, nie zase tak príjemným) veciam.
Dnes som mala s Hagridom dohodnutú prechádzku (nehľadajte v tom nič perverzné) po Zakázanom lese. Kentauri sú fajn, dokonca aj celkom pekný. Teraz ma tak napadlo, berie sa sex s nimi ako zoofília či niečo normálne? Musím sa nabudúce opýtať Hagrida, ten má odpoveď snáď na všetko. Ten vie dokonca farbu môjho spodného prádla, teda ak nejaké mám. Pretože po stretnutiach s Lupinom sa to teda stáva...
Znovu som sa bola prejsť po hrade a jeho okolí, no námestiu som sa radšej vyhýbala. Ani neviem prečo...Asi som si myslela, že tam na mňa bude čakať Snape s našpúlenými a naslinenými perami alebo čo...A ako som sa tak bezcieľne prechádzala, nerozmýšľala nad ničím a nevnímala svet okolo mňa, a prišla som až k Zúrivej vŕbe. Ten j*bnutý strom do mňa drbol z jednej, potom z druhej strany, do hlavy, do ruky, do medzinožia. Proste udrel ma všelikde a vtedy sa môžete akokoľvek snažiť nájsť nejakú sk*rvenú hrču čo máte stlačiť. Nepodarí sa Vám to ani keby z neba padalo Merlinove ochlpenie... Hulákala som tak ako som mohla. Tak ako ma to Palino Habera na hodinách spevu učil, ale bolo to prd (veľmi veľké a monstrózne PRD) platné. Keď som myslela, že skapem, keď som v duchu hovorila mená všetkých svätých a možno aj tých čo neexistujú objavil sa pohoďácky Lupin a tú sk*rvenú hrču nejakým zázrakom stlačil. Neviem ani ako, lebo prepáčte, zamestnávalo ma vlastné umieranie. Ale asi to spravil rýchlo, lebo ináč by som toto asi nepísala.
"Žiješ?"
"Nie..."
"Ale no tak Meggie...vážne sa pýtam."
"Ty si idiot?"
Bez ďalších zbytočných viet ma zobral opatrne do náručia a v sprievode môjho nadávania na adresu toho vyj*baného stromu ma odniesol do nemocničného krídla, kde sa o mňa postarali zlaté ruky madam Pomfreyovej. Božská to osoba.
Ešte kde tu pocítim bodavú bolesť, ale je to v poriadku. Najviac si však vychutnávam Lupinovu starostlivosť.
Možno keby sa o tom dozvedel Snape, čo ten určite už vie, prišiel by ma tiež poľutovať. Ha-ha-ha...On teda určite!!!
Jedno ponaučenie z tohto dňa? Keď chcete umrieť a naozaj si to vychutnať príďte sem, bude to zážitok pre vaše telo a taktiež aj pre dušu. Bude to také BIO, veď ako inak by ste nazvali smrť stromom?