Prosinec 2011

Michal Žáček=borec so sopránom

30. prosince 2011 v 13:06 | Taylorova99 |  Music and Video
Michal Žáček? Že ho nepoznáte? Neprekvapuje ma to, pretože ani ja som ho nepoznala. Jediný kto ho pozná je asi Yves. Pretože sme spolu podľahli saxofónovej láske:D A ja, ona, youtube ujo a Žáček začneme koncertovať (vtedy keď sa my dve naučíme na sax hrať:D) Áno, krásne sme si to naplánovali:))
No ale odbočila som...Michal Žáček, nebudem tu vypisovať jeho "identifikačné údaje", ktoré si v pohodičke môžete prečítať Tu.
Pamätám si na "naše" prvé stretnutie...Dohoda/Poprad/13.8.2011. Čakajúca sa majstra Mullera, stojaca asi v 10 rade od pódia, nabudená Desmodom, ktorý koncertoval predtým, v bruchu motýle šťastia a očakávania. Na stejdži sa začne rozkladať kapela. Klavírista, bubenník, basák, gitarista...a chlap s tým najelegantnejším nástrojom na steve! Potom sa ozvú prvé tóny. Tóny tejto piesne. "Babi to je Muller! Prisámbohu to je on!!!" Predohra trvá dosť dlho, aby hostia pod holým nebom pochopili, že majster sa vzadu pripravuje na výstup. Trvá to trošku dlhšie...preto jeden pán zakričí:"Rišo to nie sú eskalátory!!!" Pár sekúnd na to majster Richard prichádza a spieva:"Cez cestu mi prebehli dve líšky muž a žena...tutu turutu tutu tututururúúúúú...." Výskoty, úsmevy všetko šťastné v tú chvíľu počujem a prežívam! Potom to príde! To sólo! To saxofónové krásne sólo! Nemenovaná *****(meno osoby:D) hovorí:"To čo je? Nepáči sa mi to!" Ja:"Bože šak to je sólo!" Ona:"Ale aj tak sa mi to nepáči!" Ja:"Ty hlúpa dora veď to je krásne." A padám padám padám, ako spieva Muller v Tlakovej Níži(doporučujem verziu s Danom Bártom), do snov o saxofónovom ujovi a popritom počúvam tie blažené melódiu, ktoré mi znejú do ušú! Jeho vlasy, ktoré Vám hneď udrú do ksichtu, jeho výfuky(ako vzduchu:D), z ktorý vykúzľuje tie lahodné tóny, privierajúce oči, pohyby, kedy klesá do kolien, predkláňa sa s tým úžasným nástrojom v rukách. Potom prichádza ďalšia pesnička s ňou ďalšie sólo a tak ďalej. Neviem ani ako to povedať, proste výbuch emócií, ktoré začnete vnímať až vtedy, keď si na tieto situácie spomeniete. Jednoducho niečo N-E-S-K-U-T-O-Č-N-É!!!
Spomínam si na Riša ako mocno vnímajúci hudbu stojí pri bedniach, s privretými očami, hlavou trochu zdvyhnutou dohora. Spomínam si na to ako sme išli domov vlakom z jedného konca Slovenska na druhé o pol 2 ráno. Ako som v kupé dostávala mikrospánky a v MP3-ke mi hral Muller, no bez saxofónových sól, ale tie sa vo mne ozývali ešte stále. Ako za mnou prišla sprievodčíčka a v raňajších hodinách, kedy som bola dosť unavená sa ma začala pýtať, že ako sa prejavuje moje znamenie. A hlavne na to ako sme sa skoro celú cestu smiali akoby sme pojedli hašišové koláčiky, ale to bolo z únavy. No z neskutočnej zážitkovej únavy.
A to som ešte stále nevedela ako sa spomínaný a úžasný pán s tým nástrojom volal. No GOOGLE(milujem Ťa♥) mi pomohol. A ja som tušila, že ho už nikdy nebudem počuť...ale houby s mákem! V skrinke mi stále driemal lístok na Mullerove Potichu Tour II. Len mi vtedy nenapadlo, že tam bude aj dotyčný. A bol!
Prichádzam na koncert, tetička mi skontroluje lístok. Prichádza ešte pár stovák ľudí, niektorý samozrejme meškajú(neznášam nedochvíľnosť). Potom sa zhasne...a nič. Stále ticho ako u nás, keď sa ma mama opýta, že čo bolo v škole. Postavičky na pódiu sa začnú pohybovať no to ticho stále pretrváva, ale iba malú chvíľočku! Zrazu je ho počuť. Ľúbozvučné tóny tohto dychového nástroja a ja dofrasa neviem kde sa berú! Otočím sa doprava a po schodoch schádza Žáček, v obleku, so saxofónom, ktorý sa krásne leskne pri odraze reflektorov. Zostúpi až dolu, zaradí sa na miesto a...veď sa o tom presvedčte sami TU.
Celý koncert bola jedno veľká G-E-N-I-A-L-I-T-K-A!!! Zišiel sa tím skvelých hudobníkov a to naozaj špičkových! A pretvorili Richardove piesne na niečo nové, s pôvodným textom, s pôvodnou melódiou no nie s pôvodným prevedením a to bolo vážne super! Som neskutočne rada, že som na tomto koncerte mohla lapieť na zadku v 10 rade na 10 sedadle a vnímať tú atmosféru, ktorú asi zažijem už ťažko. Iba ak by som si od Hermioni požičala časovrat :D
V poslednej dobe som akosi viac začala počúvať Petra Lipu. Prečo? Pretože má neskutočného saxofonistu! Áno Žáčka:D A celkovo neskutočnú kapelu a neskutočné texty.
Musím sem pridať pár pesničiek a videí s týmto borcom!
Hneď na začiatku môžete vidieť ako to s tým nastrojom vie! Akoby sa s ním obrazne miloval!

Ten istý koncert, tá istá úžasná hra na soprán a ten istý úžasný Lipa, Źáček, Buntaj, Tatar atď.

1:16! Tomu sa hovorí úsmev!

Záznam z Trnavy. Neskutočné spracovanie tejto piesne!+Skvelý výstup Dana Bártu! Česi vy tam máte teda parádnych chlapákov♥ Bárta a jeho pohyby, to čo robí s hlasom je famózne a navyše má nemerateľnú charizmu!

To by bolo všetko s čím som sa Vám dnes chcela zdôveriť :)
Budem rada ak si to aspoň niekto prečíta, pretože som to písala už druhý krát :D Prv som omylom klikla(som hlúpa hus:D) na nejaký odkaz a všetko sa mi vymazalo...no s nechuťou som to napísala znovu :D Možno to Žáček niekedy ocení! :D

Ďakujem sa pozornosť ;)

A tak sme s Nickom mŕtvolu v kukurici hľadali

29. prosince 2011 v 15:05 | Taylorova99 |  Kecám
Nadpis ako z rozprávky, ibaže sa mi táto pekná hľúposť snívala.

Ani neviem ako(ale to tak v snoch býva) som sa ocitla v neďalekom lesíku, ktorý pred asi 15 rokmi vysadili akýsi týpci. A presne za týmto lesíkom je pole. Kukuričné, repkové...A pri tomto poli akosi kráčajú dve osoby. Ja a Stokes.
"Nick choď sa pozrieť do tej kukurice...ja tam sakra niečo vidím." Zahlásim zrazu a Nick uteká a hľadá.
"Myslíš toto?" Vytrhne celú rastlinu a udivene na mňa kukne.
"Ale šak áno...vykos to a potom ma zavolaj." Nechala som chudáka Nicka tak a odbehla za nejakými chlapmi k barákom čo stoje obďaleč. O chvíľku som sa tam vrátila, kukurica vyplienená, dosť vyplienená. Tuším skoro všetká a to to pole je dosť veľké.
"Ehe čo tu je?" Ukáže pred seba na telo mladej blondíny v rifliach a podprsenke. Z úst jej vychádza rastlina kukurice.
"Niekto ju prepichol kukuricou?"
"Vyzerá to tak."
Pudovo sa vzďaľujem od mrtvoli a rozmýšľam čo spravíme ako prvé.
"Zavolám Brassovi." Skonštatujem a v momente vyťahujem mobil.
"Ahoj Jim, prosím ťa príď na to pole...Tak kde býva môj bratranec, ale trošku ďalej dobre? Šak to uvidíš."
Nechávam Nicka samého a poberám sa Gregom, ktorý sa tam tiež z ničoho nič zjavil.
Nechádzam ho pri rodine pozostalej. Asi sedem ľudí. Otec, čiernovlasý na bokoch šedivý pán. Matka blondína s hnedými očami. Štyri blonďavé deti s modrými očami a jedno dieťa s presným strihom vlasov ako má jaho otec.
"Rodina?" Spýtam sa a Greg súhlasne pokýve hlavou. Chvíľku sa s nimi vykecávame, zatiaľ čo deti lozia po stromoch.
"Doprdele ten Jim tu ešte neni. To mu budem musieť zalovať." Vyťukávam číslo a volám.
"Týpek ty kde si?"
"Neviem...mne nejde auto."
"Myslíš to GMC-čko?"
"Áno."
"Prečo?" Pamätám si aká som bola zúfalá.
"Lebo mám diesel a nie benzín."
"Hm dobre..." Nechápem príčinu a úplne sklamaná mu tom položím.
Poberám sa znovu na miesto činu s Gregom a Nickom.
"Chalani budeme žiť v bigamii?" Chytím sa ich pod ramená a noblesným krokom vykročíme na miesto činu kde sa k nám pripája Sara.
Okrem obete sa na poli nachádzajú aj dve autá a tak sa vydáme ku nim.
"Hej Sara bez rukavíc?" Toto kde sme? :D
"Neni tu Grissom, môžeme." A otvára kufor auta.
"Prisámbohu, že v tom druhom aute niekto sedí." Zakričím a utekám preč. Z auta vyjde bloncka so zbraňou a kričí:" Doneste mi jeho fotku a krv." Všetci v pomykove, jak padám na obrubník (odkedy má pole obrubník) a zatváram oči.
Po asi 5 minútach sa postavím a idem za nejakým týpkom(znovu blonďakom...asi by som si toho Klusa z plochy mala dať preč :D)
"Máš jeho fotku?"
Týpek, že áno...dal mi nejakého chlapca v maskáčovej veste a dodá:"Ale mi to dones!"
Začnem rozmýšľať nad tou krvou...možno nájdem nejaké trenky krvavé. To ma tak spontánne napadne :D
Utekám ku kamarátke prefotiť fotku a na všetkých koho stretnem ukážem prstom a poviem:"Ale ja Vás sledujem!!!"
No furt ma serie ten Brass a jeho auto.

Dôsledok tohto snu je určite to je som po dlhej dobe pozerala C.S.I...
Inak mi nebude vôbec vadiť ak si to neprečítate :D Hlavne že som pridala niečo vlastné :D
Majte sa krásne ;))

Zdalipak věří kapři na život po Vánocích

24. prosince 2011 v 12:19 | Taylorova99 |  Kecám
Tak ako každý rok tento nie je výnimkou...
Áno hádate správne dnes sú Vianoce a ja verím, že viac nečakanú správu ste dnes ešte nevideli!!! To som Vás nachytala čo? :))
Každopádne Vám prajem (staro a otrepano) Šťastné a Veselé, ničím nerušené, nádherné, rodinné, prežraté, úžasné a ešte všelijaké, hlavne také aké si prajete, VIANOCE :)
+ Ja sa budem veľmi preveľmi snažiť o nejakú Vianočnú poviedku(hm hm to bude teda veľké snaženie! Potom ma môžu vyhlásiť za svätú :D)
Takže to vážne dnes neprežeňte...teda s láskou môžete ;)
Jedna pekná,dalo by sa povedať že aj vianočná pesnička od môjho obľúbenca Klusa. Uživajte plnými duškami a tešte sa ;)
Vaša Meggie :-*

Chradne to tu chradne...

10. prosince 2011 v 11:33 | Taylorova99 |  Kecám
VEĽKÉ PREPÁČ všetkým!
Teda hlavne SB-čkám, pretože som ich naposledny navštívila asi v roku päť, čo je mi najviac ľúto...
Za ten dlhý čas som prežila nezabudnuteľnú stužkovú a nezabudnuteľnú chatu so spolužiakmi, z ktorej si odnášam toľko úžasných spomienok až mi je ťažko, že týchto super ľudí budem musieť opustiť.
Dosť môjho výlevu...Bože vážne ma to mrzí! Že zatiaľ čo vy sa tu trápite a píšete články(úžasné články) a ja len vysedávam, učím sa a rozmýšľam nad blbosťami...
Poviedky dávno zapadnuté prachom, na mňa pri každom zapnutí notebooku volajú:"Hej Meggie otvor nás!" A ja s pocitom sebeckého človeka serem na ne.
Ale viete...to musí prísť nejaký vnútorný elán, že "poď a napíš niečo na blog" len tomu asi začal zimný spánok...a možno tento elán príde až po úspešnom odmaturovaní...ach to by som bola šťastná! A možno nebudem mať čas, pretože budem písať tú vysnenú knihu, ktorej dej nemám ešte vymyslený...a možno budem chodiť na "kávičky" so Schreiberom a vtedy mi bude asi blog ukradnutný:D Ale nie...veď poznáte moje fantazírovanie...a blog by som neopustila ani za svet, pretože mi dal toľko príležitostí stretnúť toľko superných ľudí za čo mu mimochodom do stí raz ďakujem ;)
To by bolo asi všetko čo som chcela povedať...ak to niekomu bude dávať význam, tak o to išlo ;)

Majte sa krásne a dúfam, že ste na mňa nezanevreli a máte ma rovnako radi(ach aká naivita) ako predtým ;)