Michal Žáček? Že ho nepoznáte? Neprekvapuje ma to, pretože ani ja som ho nepoznala. Jediný kto ho pozná je asi Yves. Pretože sme spolu podľahli saxofónovej láske:D A ja, ona, youtube ujo a Žáček začneme koncertovať (vtedy keď sa my dve naučíme na sax hrať:D) Áno, krásne sme si to naplánovali:))No ale odbočila som...Michal Žáček, nebudem tu vypisovať jeho "identifikačné údaje", ktoré si v pohodičke môžete prečítať Tu.
Pamätám si na "naše" prvé stretnutie...Dohoda/Poprad/13.8.2011. Čakajúca sa majstra Mullera, stojaca asi v 10 rade od pódia, nabudená Desmodom, ktorý koncertoval predtým, v bruchu motýle šťastia a očakávania. Na stejdži sa začne rozkladať kapela. Klavírista, bubenník, basák, gitarista...a chlap s tým najelegantnejším nástrojom na steve! Potom sa ozvú prvé tóny. Tóny tejto piesne. "Babi to je Muller! Prisámbohu to je on!!!" Predohra trvá dosť dlho, aby hostia pod holým nebom pochopili, že majster sa vzadu pripravuje na výstup. Trvá to trošku dlhšie...preto jeden pán zakričí:"Rišo to nie sú eskalátory!!!" Pár sekúnd na to majster Richard prichádza a spieva:"Cez cestu mi prebehli dve líšky muž a žena...tutu turutu tutu tututururúúúúú...." Výskoty, úsmevy všetko šťastné v tú chvíľu počujem a prežívam! Potom to príde! To sólo! To saxofónové krásne sólo! Nemenovaná *****(meno osoby:D) hovorí:"To čo je? Nepáči sa mi to!" Ja:"Bože šak to je sólo!" Ona:"Ale aj tak sa mi to nepáči!" Ja:"Ty hlúpa dora veď to je krásne." A padám padám padám, ako spieva Muller v Tlakovej Níži(doporučujem verziu s Danom Bártom), do snov o saxofónovom ujovi a popritom počúvam tie blažené melódiu, ktoré mi znejú do ušú! Jeho vlasy, ktoré Vám hneď udrú do ksichtu, jeho výfuky(ako vzduchu:D), z ktorý vykúzľuje tie lahodné tóny, privierajúce oči, pohyby, kedy klesá do kolien, predkláňa sa s tým úžasným nástrojom v rukách. Potom prichádza ďalšia pesnička s ňou ďalšie sólo a tak ďalej. Neviem ani ako to povedať, proste výbuch emócií, ktoré začnete vnímať až vtedy, keď si na tieto situácie spomeniete. Jednoducho niečo N-E-S-K-U-T-O-Č-N-É!!!
Spomínam si na Riša ako mocno vnímajúci hudbu stojí pri bedniach, s privretými očami, hlavou trochu zdvyhnutou dohora. Spomínam si na to ako sme išli domov vlakom z jedného konca Slovenska na druhé o pol 2 ráno. Ako som v kupé dostávala mikrospánky a v MP3-ke mi hral Muller, no bez saxofónových sól, ale tie sa vo mne ozývali ešte stále. Ako za mnou prišla sprievodčíčka a v raňajších hodinách, kedy som bola dosť unavená sa ma začala pýtať, že ako sa prejavuje moje znamenie. A hlavne na to ako sme sa skoro celú cestu smiali akoby sme pojedli hašišové koláčiky, ale to bolo z únavy. No z neskutočnej zážitkovej únavy.
A to som ešte stále nevedela ako sa spomínaný a úžasný pán s tým nástrojom volal. No GOOGLE(milujem Ťa♥) mi pomohol. A ja som tušila, že ho už nikdy nebudem počuť...ale houby s mákem! V skrinke mi stále driemal lístok na Mullerove Potichu Tour II. Len mi vtedy nenapadlo, že tam bude aj dotyčný. A bol!
Prichádzam na koncert, tetička mi skontroluje lístok. Prichádza ešte pár stovák ľudí, niektorý samozrejme meškajú(neznášam nedochvíľnosť). Potom sa zhasne...a nič. Stále ticho ako u nás, keď sa ma mama opýta, že čo bolo v škole. Postavičky na pódiu sa začnú pohybovať no to ticho stále pretrváva, ale iba malú chvíľočku! Zrazu je ho počuť. Ľúbozvučné tóny tohto dychového nástroja a ja dofrasa neviem kde sa berú! Otočím sa doprava a po schodoch schádza Žáček, v obleku, so saxofónom, ktorý sa krásne leskne pri odraze reflektorov. Zostúpi až dolu, zaradí sa na miesto a...veď sa o tom presvedčte sami TU.
Celý koncert bola jedno veľká G-E-N-I-A-L-I-T-K-A!!! Zišiel sa tím skvelých hudobníkov a to naozaj špičkových! A pretvorili Richardove piesne na niečo nové, s pôvodným textom, s pôvodnou melódiou no nie s pôvodným prevedením a to bolo vážne super! Som neskutočne rada, že som na tomto koncerte mohla lapieť na zadku v 10 rade na 10 sedadle a vnímať tú atmosféru, ktorú asi zažijem už ťažko. Iba ak by som si od Hermioni požičala časovrat :D
V poslednej dobe som akosi viac začala počúvať Petra Lipu. Prečo? Pretože má neskutočného saxofonistu! Áno Žáčka:D A celkovo neskutočnú kapelu a neskutočné texty.
Musím sem pridať pár pesničiek a videí s týmto borcom!
Hneď na začiatku môžete vidieť ako to s tým nastrojom vie! Akoby sa s ním obrazne miloval!
Ten istý koncert, tá istá úžasná hra na soprán a ten istý úžasný Lipa, Źáček, Buntaj, Tatar atď.
1:16! Tomu sa hovorí úsmev!
Záznam z Trnavy. Neskutočné spracovanie tejto piesne!+Skvelý výstup Dana Bártu! Česi vy tam máte teda parádnych chlapákov♥ Bárta a jeho pohyby, to čo robí s hlasom je famózne a navyše má nemerateľnú charizmu!
To by bolo všetko s čím som sa Vám dnes chcela zdôveriť :)
Budem rada ak si to aspoň niekto prečíta, pretože som to písala už druhý krát :D Prv som omylom klikla(som hlúpa hus:D) na nejaký odkaz a všetko sa mi vymazalo...no s nechuťou som to napísala znovu :D Možno to Žáček niekedy ocení! :D
Ďakujem sa pozornosť ;)
Ani neviem ako(ale to tak v snoch býva) som sa ocitla v neďalekom lesíku, ktorý pred asi 15 rokmi vysadili akýsi týpci. A presne za týmto lesíkom je pole. Kukuričné, repkové...A pri tomto poli akosi kráčajú dve osoby. Ja a Stokes.