Man behind window II

28. července 2011 v 1:28 | Taylorova99 |  Ostatné poviedky
Drá časť(a posledná):)
+ na tú reportáž sme úplne zabudli...Tracy zúrila(ale to sa dozviete až nižšie):))

Každý, naozaj každý deň sme na seba pozerali. Netúžili sme po osobnou stretnutí. Stačilo nám toto "oknové". Vždy som sa tešila ako odomknem dvere bytu, podídem k oknu a on na mňa bude čakať.
Potom prišiel domov brácho a naše pozorovanie skončilo. Už nestál každé ráno pred oknom. Asi si myslel, že brácha nie je môj brácha, ale nejaký pofiderný chlapík "na spanie". Ale kde, brácha je môj brácha.
No chlapovi z desiny by sa to ťažko vysvetlilo...teda možno vedel odčítať z pier ako ten z tej detektívky čo pozerávam v telke. A keby aj...možno už chlapa z desiny nikdy neuvidím. Nemám dosť guráže zazvoniť mu a povedať:"Vieš tak dlho na seba pozeráme...Nemal by si chuť na dlhodobý vzťah? Potom nejakú menšiu svadbu, deti? Fakt seriózne."
"Hej brácho?" Spýtala som sa ho, keď som mu ráno zalievala kávu. Už som k nemu zvykla každé ráno chodiť a "len tak" pozorovať ľudí v oknách. Lenže môj chlap nikde.
"Áno?" Zdvihol obočie a odkusol si z hrianky.
"Ten pán..." Že pán? To čo som už vypotila? "...on čo robí?" Hodila som mu do kávy umelé sladidlo.
"On?" Ukázal na desiate poschodie a ja som prikývla. "Číta knihy...ako ty! Teda večer. Inak pracuje ako vyšetrovateľ." Miluje knihy ako ja. V duchu som sa usmiala.
"Žena?"
"Nie je to chlap pre teba. Je moc inteligentný aby s tebou niečo mal."
"Prosím?"
"Ženu nemá. Nikdy som u neho nikoho nevidel. Možno je gay." Ako ty, pomyslela som si.
Vydýchla som si a ďalej túto tému nerozoberala.

Bolo 28.7.2011. Pamätám si to presne! Lepšie ako veľkosť mojich topánok a spodného prádla.
V tom rannom zhone som si zabudla kúpiť kávu, tak som stála pri automate na kávu, ktorý máme v práci a premýšľala nad ďalším článkom.
"Ahoj." Pred tvárou som mala nadšenú tvár kolegine. "Meggie, všade Ťa hľadám." Usmievala sa od ucha k uchu. "Nechcela by si mi spraviť láskavosť?"
Udivene som na ňu pozrela a pokývala hlavou nech mi vysvetlí o čo ide.
"Mám spraviť reportáž na tému "premnoženie sebevrážd" a nemám čas zájsť na okrsok porozprávať sa zo šéfom jedného týmu vyšetrovateľov." Zatvárila sa smutne a v zápätí sa na mňa žiarivo usmiala.
"Prepáč Tracy, ale ja vôbec neviem ako..."
"Otázky máš na stole, ja už musím." Znovu sa usmiala a nadšene odplávala preč.
Som príliš dobrá na to aby som odmietla.

O hodinu strávenú vo večných kolónach som stála pred okrskom.
Nadýchla som sa a potlačila železné dvere.
Vo vnútri to šumelo rozhovormi. Chlapi v uniformách pred sebou ťahali podivných chlapíkov v putách a hádzali ich na rozheglané stoličky, pili kávu alebo ťukali len tak ledabolo do klávesníc.
Vôbec som nevedela kam mám ísť a tak som len stála uprostred toho ruchu.
"Vy ste tá novinárka?" Ozvalo sa mi za chrbtom a tak som sa otočila za "hlasom srdca". No bol to len čiernovlasý, dobre vyzerajúci mladík s odznakom na retiazke.
"Áno." Odpovedala som neisto.
"Mac Vás čaká tam." Ukázal na dvere, ktoré určite viedli do tých vypočúvacích miestností a vonku mali to okno, cez ktoré sa tí "dobrí" pozerali ako tí "zlí" hovoria pravdu a nič podstatné sa nesnažia nezamlčať. Otvorila som ich a nič som netušila o prekvapení vo vnútri.

Sedel na stoličke a obzeral si ruky. Bol viac reálny a hlavne bol bližšie.
Bola som ticho, nič iné ma v tej chvíli nenapadlo. Ako rada by som teraz stála za sklom...
"Začneme?" Spýtal sa a pomaly otočil hlavu z rúk na mňa.
Ostal v šoku. Vedela som to, pretože sa obzeral okolo seba. Asi si myslel, že je vo svojom byte a pozeráme na seba cez okno.
Žalúdok mi spravil salto, tak som sa chytila steny a začala pomaly dýchať a vnímať jeho blízkosť.
"Je to iné ako cez okno." Ozvala som sa.
Pousmial sa a prikývol. "Krajšie."
Prikývla som aj ja a s trochu väčšou dušičkou si sadla oproti nemu.
"Vedel som, že sa raz stretneme. Osobne."
"Vedel si, že to bude teraz?" Tikať mu, mi prišlo úplne normálne. Veď už máme za sebou pár "oknových" schôdzok.
"Nie. To by som sa viac upravil."
"Vyzeráš skvele. Ako vždy keď si stál za oknom."
"Ty ešte lepšie. Čím bližšie, tým krajšie."
Znovu to ticho.
"Môžem sa Ťa dotknúť?" Spýtal sa priam túžobne. Akoby som bola nejaká para, čo sa o chvíľku chystá rozplynúť.
Mlčky som prikývla a on položil svoju dlaň na moju ruku položenú na stole.
"Čakala si, že Ti prídem zazvoniť?" Ruku mal stále položenú na tej mojej.
"Nie. Chcela som aby si za oknom bol stále. Ako v múzeu."
"Nie som až tak starý." Oči sa mu zablyšťali.

Znovu ticho, dlhšie ako predtým. Obaja prehodnocujeme situáciu. Je lepšie, že sme sa stretli? Že cítime, naozaj cítime prítomnosť toho druhého? Je. Je to lepšie, pretože som práve našla toho s kým chcem prežiť život. Toho, ktorý bude zabúdať na výročia a narodeniny. Toho, ktorý mi kúpi kvety iba tak. Toho, s ktorým budem zaspávať a prebúdzať sa. Toho, ktorý mi dá bozk, úprimný bozk, kedykoľvek.
"Milujem Ťa." Zašepkal a ja som vedela, že ho milujem tiež.
Dá sa to? Dá sa to tak rýchlo? Dá. Jednoznačne sa to dá ak natrafíte na toho, ktorému veríte od prvej sekundy. Hoc aj keď ho vidíte z okna. A viete, že on jediný Vás bude vedieť rozosmiať a vniesť Vám do života radosť.
Až teraz som naozaj cítila, aké silné je to čo z neho ide. Aká silná je láska ku mne.
Už vtedy som vedela, že voči nemu nebudem naivná.

Večer keď zaspávame našimi poslednými slovami sú:
"Dobrú, dievča z okna."
"Dobrú, chlapec z okna."
Potom obaja pošepkáme "milujem Ťa" a zaspíme. Tak "oknovo".


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Jeanette Jeanette | Web | 28. července 2011 v 11:53 | Reagovat

Maca Taylora naprosto JDE milovat tak rychle :) Věděla jsem, že to bude on, viděla jsem ho hned, jak se objevil v tom okně :) Miluji takováhle setkání, pro Maggie a Maca bych ani nedokázala vymyslet lepší. Krásné, Magie, vážně se ti to povedlo. Něco tak kouzelného jsem už dlouho nečetla :) Je to sice Fan Fiction, ale kouzelná, neobyčejná, kvalitní...
Díky za to! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama