Man behind window I

28. července 2011 v 1:15 | Taylorova99 |  Ostatné poviedky
Už dlhšie som kula pikle, že napíšem niečo takéto, no stále nie a nie to zrealizovať. Nakoniec som sa premohla a dopísala to. Huráááá:))
Hádam to bude aspoň zaniečo stáť. Hádam Vás to zaujme a nebudete to čítať nasilu. A hádám(to je najhlavnešie) si to prečítate celé;)
Podstatné sa dozviete v texte:))
Odomykala som dvere bráchovho bytu. Je na dovolenke v Malibu a poprosil ma aby som mu po dobu čo tam bude relaxovať, polievala kvety. Je na nich úplne citovo zaťažený. Má ich dokonca radšej ako mňa. Hovorí:
"Vieš, oni nie sú ako ty. Ty musíš mať sex aspoň raz do týždňa a to dokonca nie s tým istým mužom a aj tak nie si spokojná. Ale oni sú...aj keď ich týždeň nepolievaš a nestaráš sa o ne, aj tak rozkvitnú." Pri tom ako mi to rozprával rozhadzoval rukami a rozplýval sa. Občas si myslím, že jeho orientácia nie je taká...No proste, že nie je na ženy.
"Tak prečo sem týždeň musím chodiť?" Namrzene sa spýtam.
"Pretože ti prospeje trochu pohybu. Nacvičené pohyby v posteli nie sú také fit ako prechádza po rannom NY. A keď sa budeš prechádzať možno začneš svet vnímať oboma mozgovými hemisféramy a napíšeš niečo lepšie ako fejtón či stĺpček v Tajmsoch." Nemám rada keď ma ponižuje no vždy sa na neho usmievam a prikyvujem.
"Myslíš? Mám rada svoju prácu." Skonštatujem a ďalej sa s ním odmietam baviť.
Tak sa vráťme do prítomnosti. Odomykám dvere bytu toho môjho otravného brata. Severnú stenu tvojí veľké okno cez ktoré je vidieť do bytov majiteľov protiľahlého baráku. Na deviatom poschodí sa starý pán pohúpava na kresle a fajčí cigáru, číta NY Times. Možno môj článok, pomyslím si sebecky. Moje články čítajú len zakomplexované ženy, občas muži a hľadajú v nich seba.
Na "desine" pobehuje zrelý muž s rannou kávou v ruke. Milujem ranný zhon. Bez neho by bolo ráno "ohovne". V živote sa musíme aj ponáhlať, nebolo by to ono.
Za opasok si pripína odznak. Možno je to jeden z tých "polišov" čo nemajú ženu len preto, že moc dodržujú zákony a nie sú dobrý v posteli(to je v tejto dobe asi to "najhlavnejšie). Alebo je to jeden z tých charizmatických detektívov akých vídam v telke.
Je pekný skonštatujem. U mňa je pekný každý druhý, niekedy každý prvý muž, pretože každý má niečo výnimočné čo ten druhý nemá. Mužov si všímam stále. Aj keď sa ponáhľam do práce, aj tak mám čas prezrieť si každého chlapa čo ide okolo mňa. Občas zabudnem vypiť aj to moje presso čo sa tak zapozerám a konštatujem. Chlap s naškrobeným límcom bielej košele čo ležérne prechádza okolo mňa je určite podnikateľ, ktorý má doma skvelú rodinu, v práci, pár krát do týždňa pretiahne sekretárku a domov sa vracia s úsmevom. Mladý chlapec v kapsáčoch, vyťahanom tričku z komixovými postavičkami si razí cestu na skejborde, nie je najlepší študent, občas si zahúli, ale srdce má dobré a preto ho skoro žiadna nechce. Chlapík v baretke so strniskom prebehne okolo mňa a usmeje sa. Všimnem si jeho orieškovo hnedé oči, v ktorých by som sa bola schopná utopiť. Muž, asi 50-nik s menším pivným bruchom a s detským úškrnom, sa ponáhlaď do práce. Pracuje ako robotník a je šťastný, že v tejto dobe si vôbec niečo našiel. Je spokojný.
Takto by som to mohla opisovať asi rok.
Na opasok si pripevní aj puzdro so zbraňou. Poobzerá sa okolo seba, tiež si prezerá budovu oproti. Barák, v ktorom som ja.
"Ty kokso, len nech ma neuvidí." Mrmlem si. Stojím tam ako úd v teplej vode. Napadlo mi, že by som sa mohla schovať za ten koflík, ktorý ma všeho všudy 30 cm aj s tou kvetinou.
"Blbosť." Skonštatujem, keď si predstavím ako stojím pred veľký oknom a oproti v byte stojí muž, ktorý pozerá na ženu čo sa skrýva za kvetináčom.
Nemám rada, keď si niekto všimne ako naňho mlsne pozerám. Poprvé je to trápne a dotyčný sa cíti divne(a to som si ho ešte nepredstavila nahého). Po druhé bude si myslieť, že som divná a lačne mu pozerám na rozkrok. A potretie...to nie je. Mám len rada trojky(ako čísla).
Tak tam stojím, snažím sa pozerať všade inde, len nie na neho, ale keď to sa nedá. Pár sekúnd vydržím a zamestnávam sa jeho rozostavením nábytku a potom mi pohľad znovu preskočí na neho. Vtedy zdvihne hlavu(aké načasované čo?:D) a hľadíme si do očí. Ani jeden z nás neuhne pohľadom.
"Je naozaj pekný...a keby len to." Kruci, z toho človeka niečo silné ide. Preráža to jeho okno, vznáša sa to vo vetre, potom to "rozbije" sklo okna bytu, v ktorom sa práve nachádzam a vpíja sa to do mňa. Nadýchnem sa a chcem aby táto chvíľa trvala nekonečne dlho. Aby som už nikdy v živote nebola smädná, hladná, chorá, aby som nestarala a mohla tam naveky stáť. Ukáže za seba na dvere, že akože už musí ísť. Gestikuluje, akoby sme sa poznali dvadsať rokov.
Uhladí si svetlomodrú, určite voňavú košeľu, zvrtne sa na päte a zamieri k dverám.
"Zajtra sem prídem zase...Aj keď sú kvety poliate." Chvíľku počkám aby sme na seba dolu na ulici preplnenej ľuďmi nenarazili.
Neviem...Nerada by som sa s ním stretla osobne...Ešte nie.
Keby sa jednalo o iného chlapa, chlapa, ktorý by sa mi iba(!) páčil, tak to nech sa páči. Ale toto bolo iné. Bol prekrásny, určite bol múdry, mal úžasný pohľad, bez ženy, vyzeral milo a nehádzal na mňa pohľady typu "Nekukaj sa na mňa ja viem, že som fešák." A hovorím Vám, že z neho niečo, niečo kurva silné išlo.
Pomaly zamykám dvere bráchovho bytu s tým, že to málo čo som v ňom zažila zamykám tiež. No na sto percent sa tam zajtra vrátim a budem znovu čumieť na desiate poschodie, na toho úžasného chlapa. Prv ako víjde von do rušných ulíc, poriadne sa okolo seba poobzerám. Len aby tu nebol, len aby ma nezbadal skôr než ja jeho. Nechcem sa s ním stretnúť. Pozeranie do očí z viac ako desať metrovej diaľky mi zatiaľ vyhovuje.

Občas si pripadám ako chlap. Zneužijem niekoho a potom ho odkopnem. Vtedy som na seba naštvaná, moc naštvaná. No za pár týždňov to spravím zase. A čo! Keď majú na to právo druhý prečo nie aj ja?
Bola som zamilovaná. Fakt, že zamilovaná. Aj on bol, ale iba chvíľku. Možno iba prvý týždeň čo sme sa stretávali. Keď som sa k nemu nasťahovala(chcel to on) robil zo mňa slúžku...Meggie sprav toto, hento...pomasíruj ma, poď do postele...Pripadala som si ako robot a hlúpo som jeho pokyny vždy urobila.
Až po čase mi to došlo. Ach...aká som bola naivná(ako všetky) a myslela si, že ma miluje. Nevidela som druhé ženy čo sa s ním stretávali. Povedal len, že sú to dievčatá, ktoré namotával a smial sa z nich. Verila som mu. Verila som mu, že s nimi nespáva a nemá ich rád.
V práci som podala výpoveď. Pýtali sa prečo. Ja som len pokrčila plecami a povedala, že nemám rada stále miesta. A bola som šťastná, že ho mám.
Keď som sa v tom mojom "šťastnom" období stretla s bratom, hovoril, že vyzerám hrozne ako nejaká troska. Pousmiala som sa a povedala:"Ak už máš muža v pasti a vieš, že od teba neodíde lebo Ťa úprimne miluje, nezáleží ti na vzhľade." Brat len pokrútil hlavou a zaachkal.
Dnes by som si za to oplieskala hlavu o prvú dopravnú značku, ktorú by som zbadala.
Keď si domov nosil ženy a zatváral sa s nimi v spálni, myslela som, že preberajú nejaké "pracovné veci" ako to nazýval. Keď mi po pár jeho stretnutiach s týmito štetkami došlo o čo vlasne ide, bola som slabá odísť z jeho bytu.
On sa len smial a rozprával mi aká som bola naivná a hlúpučká. Keď sa ma raz opýtal, že či nechcem ísť do trojky s jednou jeho "známou" a ja som odmietla, zbil ma. Zbil ma tak, že som pár dní nevedela čo sa okolo mňa deje.
Keď mi brat hovoril, že ho mám poslať do...veď viete kam, dokonca som chvíľku protestovala a obraňovala ho.
No za pár dní, keď mi o ňom brácho povedal dosť a ešte viac vecí, ktoré som predtým akosi prepočula, sa mi otvorili oči tak, že som ich nebola schopná zavrieť.
Niesla som to myslím celkom fajn. Neplakala som, nemala som začo.
Každú minútu som si hovorila:"Ty nič neľutuj. Nech ľutuje on, pretože Ťa stratil....A nech ho svedomie zožiera tak silno aby z neho nezostalo nič. Kurva chlap..."
No a odvtedy som začala chlapov využívať aj ja. A bola som na seba hrdá, pretože nikde nie je napísané, že iba muži môžu použiť a zahodiť. Môžu to aj ženy, napríklad ja.

Lenže tento "bráchov sused oproti" nebol taký odhadzovací. Vyzeral inteligentne, charizma z neho išla rýchlosťou svetla a vedel sa pekne usmiať. Keď vie hrať na gitare, vie byť milý a drsný, má svoje predstavy a nározy na život, bude ma vedieť chrániť, hovoriť a myslieť si, že som najkrajšia na svete...to je chlap pre mňa. A on taký určite je.
Nech už príde brácho a porozpráva mi o ňom, pretože nemám majland aby som mu zavolala tam, kde sa vyvaluje na pláži a miestne dievčatá sa mu vrtia v rozkroku(teda ak je fakt na tie baby).

Hneď ako som otvorila dvere bytu, utekala som k veľkému oknu. Vysrala sa na bráchove kvety a čakala kedy sa objaví "chlap z desiny".
Po pár minútach som ho zaregistrovala a aj on mňa. Tiež sa postavil do stredu miestnosti pred okno a sledoval ma. Neusmievali sme sa, len sme na seba lačne pozerali a rozmýšľali kto asi ten druhý je.
Čakali, kto prvý uhne pohľadom alebo sa rýchlo otočí a odíde.
Zazvonil mu mobil, to som usúdila podľa toho, že si siahol do vrecka, naslepo stlačil tlačidlo "zrušiť" a sledoval ma ďalej. Tí kokso, on asi cíti to čo ja a možno ešte viac. Policajt a ruší hovory len kvôli babe, na ktorú sa pozerá z okna. Ten ma asi miluje...Brzdi Meggie, možno je to taký istý ako ten predtým...Nie je! Hovorila som hlasnejšie svojmu druhému JA.
Pol hodinu sme vydržali a ani nemrkli. Len nemo pozerali a navzájom sa sledovali.
Potom uhol. Neprekvapil ma, pretože jeho práca bola určite dôležitá. Dôležitejšia ako dievča z "baráku oproti"? Rozhodne áno. Teda ak to bola práca a nešiel za nejakou...Stop! Žiadne predčasné teórie.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 KattY^ KattY^ | Web | 28. července 2011 v 1:22 | Reagovat

máš to tu moc pekné a ten design.tie. =)

2 Jeanette Jeanette | Web | 28. července 2011 v 11:48 | Reagovat

Wau. Slohově je to naprosto dokonalé - chytlavé, čtivé, se všemi prvky, které by tam být měly. Je to promyšlené a ačkoliv tyhle povídky moc nečítám (tvoje jsou jednou z mála výjimek), zaujalo mě to díky tvému psavému umu.

P.S. Dokážu si představit jenom jednoho muže, který by odpovídal tomu, jak ho popisuješ a který by  byl pro tebe jako dělaný :)

Jdu na druhou část! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama