Červenec 2011

Meggie fajčí vodnú a robí krúžky

31. července 2011 v 23:23 | Taylorova99 |  Kecám
Iný názov ma nenapadal, tak prepáčte ak sa niekomu nepozdáva:D Teda neprepáčte lebo ak sa Vám nepáči môžete mi ísť handry fajčiť ;)
Ináč sa mám fajn, Mac sa má fajn, Liev sa má fajn(on sa má fajn stále, najviac keď si kúpi, nové dvojdielne plavky;)) vlastne všetci sa majú fajn :)

Tie moje "spešl" dvere si nevšímať:D Teda hlavne tie dva vrchné plagáty, ktoré o pár dní idú preč, pretože...no pretože:D Ale zase Sirius/Gary♥
Posledná várka tabaku(Nakhla dvojité jablko-hnus:D:D:D), ktorý sa nachádzaj u mňa doma...aspoň keď si to Mac prečíta nebude znuchávať(teda on bude lebo on mi neverí...sviňa)
Tak už som sa pochválila(srandujem), že viem robiť krúžky, tak sa majte:D
Ale nie...dnes mi fyzicky, ale fakt, ublížila Amerika...respektíve Coca-cola, tá velká dvojlitrovka sa rozhodla, že do nej nejako narazím, ona sa efektívne zahúpe(to akože bola na vážka či padnú alebo nie), asi som jej neni sympatická, tak mi drbla na palec...ale ja, akože žena, niečo vydržím:D
Tož to je všetko:)
Majte sa krásne a Keep Calm and smoke hookah;))

Gary Sinise photoshoot 0.4

28. července 2011 v 21:11 | Taylorova99 |  Gary Sinise
Už dlho tu neboli fotky, pekné fotky Garyho(pekelne pekné fotky:D)
Mamma Mia! Koľko kníh a jaký pekný chlap:D
Zase sa hrá na drsňáka...

Man behind window II

28. července 2011 v 1:28 | Taylorova99 |  Ostatné poviedky
Drá časť(a posledná):)
+ na tú reportáž sme úplne zabudli...Tracy zúrila(ale to sa dozviete až nižšie):))

Každý, naozaj každý deň sme na seba pozerali. Netúžili sme po osobnou stretnutí. Stačilo nám toto "oknové". Vždy som sa tešila ako odomknem dvere bytu, podídem k oknu a on na mňa bude čakať.
Potom prišiel domov brácho a naše pozorovanie skončilo. Už nestál každé ráno pred oknom. Asi si myslel, že brácha nie je môj brácha, ale nejaký pofiderný chlapík "na spanie". Ale kde, brácha je môj brácha.
No chlapovi z desiny by sa to ťažko vysvetlilo...teda možno vedel odčítať z pier ako ten z tej detektívky čo pozerávam v telke. A keby aj...možno už chlapa z desiny nikdy neuvidím. Nemám dosť guráže zazvoniť mu a povedať:"Vieš tak dlho na seba pozeráme...Nemal by si chuť na dlhodobý vzťah? Potom nejakú menšiu svadbu, deti? Fakt seriózne."
"Hej brácho?" Spýtala som sa ho, keď som mu ráno zalievala kávu. Už som k nemu zvykla každé ráno chodiť a "len tak" pozorovať ľudí v oknách. Lenže môj chlap nikde.
"Áno?" Zdvihol obočie a odkusol si z hrianky.
"Ten pán..." Že pán? To čo som už vypotila? "...on čo robí?" Hodila som mu do kávy umelé sladidlo.
"On?" Ukázal na desiate poschodie a ja som prikývla. "Číta knihy...ako ty! Teda večer. Inak pracuje ako vyšetrovateľ." Miluje knihy ako ja. V duchu som sa usmiala.
"Žena?"
"Nie je to chlap pre teba. Je moc inteligentný aby s tebou niečo mal."
"Prosím?"
"Ženu nemá. Nikdy som u neho nikoho nevidel. Možno je gay." Ako ty, pomyslela som si.
Vydýchla som si a ďalej túto tému nerozoberala.

Bolo 28.7.2011. Pamätám si to presne! Lepšie ako veľkosť mojich topánok a spodného prádla.
V tom rannom zhone som si zabudla kúpiť kávu, tak som stála pri automate na kávu, ktorý máme v práci a premýšľala nad ďalším článkom.
"Ahoj." Pred tvárou som mala nadšenú tvár kolegine. "Meggie, všade Ťa hľadám." Usmievala sa od ucha k uchu. "Nechcela by si mi spraviť láskavosť?"
Udivene som na ňu pozrela a pokývala hlavou nech mi vysvetlí o čo ide.
"Mám spraviť reportáž na tému "premnoženie sebevrážd" a nemám čas zájsť na okrsok porozprávať sa zo šéfom jedného týmu vyšetrovateľov." Zatvárila sa smutne a v zápätí sa na mňa žiarivo usmiala.
"Prepáč Tracy, ale ja vôbec neviem ako..."
"Otázky máš na stole, ja už musím." Znovu sa usmiala a nadšene odplávala preč.
Som príliš dobrá na to aby som odmietla.

O hodinu strávenú vo večných kolónach som stála pred okrskom.
Nadýchla som sa a potlačila železné dvere.
Vo vnútri to šumelo rozhovormi. Chlapi v uniformách pred sebou ťahali podivných chlapíkov v putách a hádzali ich na rozheglané stoličky, pili kávu alebo ťukali len tak ledabolo do klávesníc.
Vôbec som nevedela kam mám ísť a tak som len stála uprostred toho ruchu.
"Vy ste tá novinárka?" Ozvalo sa mi za chrbtom a tak som sa otočila za "hlasom srdca". No bol to len čiernovlasý, dobre vyzerajúci mladík s odznakom na retiazke.
"Áno." Odpovedala som neisto.
"Mac Vás čaká tam." Ukázal na dvere, ktoré určite viedli do tých vypočúvacích miestností a vonku mali to okno, cez ktoré sa tí "dobrí" pozerali ako tí "zlí" hovoria pravdu a nič podstatné sa nesnažia nezamlčať. Otvorila som ich a nič som netušila o prekvapení vo vnútri.

Sedel na stoličke a obzeral si ruky. Bol viac reálny a hlavne bol bližšie.
Bola som ticho, nič iné ma v tej chvíli nenapadlo. Ako rada by som teraz stála za sklom...
"Začneme?" Spýtal sa a pomaly otočil hlavu z rúk na mňa.
Ostal v šoku. Vedela som to, pretože sa obzeral okolo seba. Asi si myslel, že je vo svojom byte a pozeráme na seba cez okno.
Žalúdok mi spravil salto, tak som sa chytila steny a začala pomaly dýchať a vnímať jeho blízkosť.
"Je to iné ako cez okno." Ozvala som sa.
Pousmial sa a prikývol. "Krajšie."
Prikývla som aj ja a s trochu väčšou dušičkou si sadla oproti nemu.
"Vedel som, že sa raz stretneme. Osobne."
"Vedel si, že to bude teraz?" Tikať mu, mi prišlo úplne normálne. Veď už máme za sebou pár "oknových" schôdzok.
"Nie. To by som sa viac upravil."
"Vyzeráš skvele. Ako vždy keď si stál za oknom."
"Ty ešte lepšie. Čím bližšie, tým krajšie."
Znovu to ticho.
"Môžem sa Ťa dotknúť?" Spýtal sa priam túžobne. Akoby som bola nejaká para, čo sa o chvíľku chystá rozplynúť.
Mlčky som prikývla a on položil svoju dlaň na moju ruku položenú na stole.
"Čakala si, že Ti prídem zazvoniť?" Ruku mal stále položenú na tej mojej.
"Nie. Chcela som aby si za oknom bol stále. Ako v múzeu."
"Nie som až tak starý." Oči sa mu zablyšťali.

Znovu ticho, dlhšie ako predtým. Obaja prehodnocujeme situáciu. Je lepšie, že sme sa stretli? Že cítime, naozaj cítime prítomnosť toho druhého? Je. Je to lepšie, pretože som práve našla toho s kým chcem prežiť život. Toho, ktorý bude zabúdať na výročia a narodeniny. Toho, ktorý mi kúpi kvety iba tak. Toho, s ktorým budem zaspávať a prebúdzať sa. Toho, ktorý mi dá bozk, úprimný bozk, kedykoľvek.
"Milujem Ťa." Zašepkal a ja som vedela, že ho milujem tiež.
Dá sa to? Dá sa to tak rýchlo? Dá. Jednoznačne sa to dá ak natrafíte na toho, ktorému veríte od prvej sekundy. Hoc aj keď ho vidíte z okna. A viete, že on jediný Vás bude vedieť rozosmiať a vniesť Vám do života radosť.
Až teraz som naozaj cítila, aké silné je to čo z neho ide. Aká silná je láska ku mne.
Už vtedy som vedela, že voči nemu nebudem naivná.

Večer keď zaspávame našimi poslednými slovami sú:
"Dobrú, dievča z okna."
"Dobrú, chlapec z okna."
Potom obaja pošepkáme "milujem Ťa" a zaspíme. Tak "oknovo".



Man behind window I

28. července 2011 v 1:15 | Taylorova99 |  Ostatné poviedky
Už dlhšie som kula pikle, že napíšem niečo takéto, no stále nie a nie to zrealizovať. Nakoniec som sa premohla a dopísala to. Huráááá:))
Hádam to bude aspoň zaniečo stáť. Hádam Vás to zaujme a nebudete to čítať nasilu. A hádám(to je najhlavnešie) si to prečítate celé;)
Podstatné sa dozviete v texte:))
Odomykala som dvere bráchovho bytu. Je na dovolenke v Malibu a poprosil ma aby som mu po dobu čo tam bude relaxovať, polievala kvety. Je na nich úplne citovo zaťažený. Má ich dokonca radšej ako mňa. Hovorí:
"Vieš, oni nie sú ako ty. Ty musíš mať sex aspoň raz do týždňa a to dokonca nie s tým istým mužom a aj tak nie si spokojná. Ale oni sú...aj keď ich týždeň nepolievaš a nestaráš sa o ne, aj tak rozkvitnú." Pri tom ako mi to rozprával rozhadzoval rukami a rozplýval sa. Občas si myslím, že jeho orientácia nie je taká...No proste, že nie je na ženy.
"Tak prečo sem týždeň musím chodiť?" Namrzene sa spýtam.
"Pretože ti prospeje trochu pohybu. Nacvičené pohyby v posteli nie sú také fit ako prechádza po rannom NY. A keď sa budeš prechádzať možno začneš svet vnímať oboma mozgovými hemisféramy a napíšeš niečo lepšie ako fejtón či stĺpček v Tajmsoch." Nemám rada keď ma ponižuje no vždy sa na neho usmievam a prikyvujem.
"Myslíš? Mám rada svoju prácu." Skonštatujem a ďalej sa s ním odmietam baviť.
Tak sa vráťme do prítomnosti. Odomykám dvere bytu toho môjho otravného brata. Severnú stenu tvojí veľké okno cez ktoré je vidieť do bytov majiteľov protiľahlého baráku. Na deviatom poschodí sa starý pán pohúpava na kresle a fajčí cigáru, číta NY Times. Možno môj článok, pomyslím si sebecky. Moje články čítajú len zakomplexované ženy, občas muži a hľadajú v nich seba.
Na "desine" pobehuje zrelý muž s rannou kávou v ruke. Milujem ranný zhon. Bez neho by bolo ráno "ohovne". V živote sa musíme aj ponáhlať, nebolo by to ono.
Za opasok si pripína odznak. Možno je to jeden z tých "polišov" čo nemajú ženu len preto, že moc dodržujú zákony a nie sú dobrý v posteli(to je v tejto dobe asi to "najhlavnejšie). Alebo je to jeden z tých charizmatických detektívov akých vídam v telke.
Je pekný skonštatujem. U mňa je pekný každý druhý, niekedy každý prvý muž, pretože každý má niečo výnimočné čo ten druhý nemá. Mužov si všímam stále. Aj keď sa ponáhľam do práce, aj tak mám čas prezrieť si každého chlapa čo ide okolo mňa. Občas zabudnem vypiť aj to moje presso čo sa tak zapozerám a konštatujem. Chlap s naškrobeným límcom bielej košele čo ležérne prechádza okolo mňa je určite podnikateľ, ktorý má doma skvelú rodinu, v práci, pár krát do týždňa pretiahne sekretárku a domov sa vracia s úsmevom. Mladý chlapec v kapsáčoch, vyťahanom tričku z komixovými postavičkami si razí cestu na skejborde, nie je najlepší študent, občas si zahúli, ale srdce má dobré a preto ho skoro žiadna nechce. Chlapík v baretke so strniskom prebehne okolo mňa a usmeje sa. Všimnem si jeho orieškovo hnedé oči, v ktorých by som sa bola schopná utopiť. Muž, asi 50-nik s menším pivným bruchom a s detským úškrnom, sa ponáhlaď do práce. Pracuje ako robotník a je šťastný, že v tejto dobe si vôbec niečo našiel. Je spokojný.
Takto by som to mohla opisovať asi rok.
Na opasok si pripevní aj puzdro so zbraňou. Poobzerá sa okolo seba, tiež si prezerá budovu oproti. Barák, v ktorom som ja.
"Ty kokso, len nech ma neuvidí." Mrmlem si. Stojím tam ako úd v teplej vode. Napadlo mi, že by som sa mohla schovať za ten koflík, ktorý ma všeho všudy 30 cm aj s tou kvetinou.
"Blbosť." Skonštatujem, keď si predstavím ako stojím pred veľký oknom a oproti v byte stojí muž, ktorý pozerá na ženu čo sa skrýva za kvetináčom.
Nemám rada, keď si niekto všimne ako naňho mlsne pozerám. Poprvé je to trápne a dotyčný sa cíti divne(a to som si ho ešte nepredstavila nahého). Po druhé bude si myslieť, že som divná a lačne mu pozerám na rozkrok. A potretie...to nie je. Mám len rada trojky(ako čísla).
Tak tam stojím, snažím sa pozerať všade inde, len nie na neho, ale keď to sa nedá. Pár sekúnd vydržím a zamestnávam sa jeho rozostavením nábytku a potom mi pohľad znovu preskočí na neho. Vtedy zdvihne hlavu(aké načasované čo?:D) a hľadíme si do očí. Ani jeden z nás neuhne pohľadom.
"Je naozaj pekný...a keby len to." Kruci, z toho človeka niečo silné ide. Preráža to jeho okno, vznáša sa to vo vetre, potom to "rozbije" sklo okna bytu, v ktorom sa práve nachádzam a vpíja sa to do mňa. Nadýchnem sa a chcem aby táto chvíľa trvala nekonečne dlho. Aby som už nikdy v živote nebola smädná, hladná, chorá, aby som nestarala a mohla tam naveky stáť. Ukáže za seba na dvere, že akože už musí ísť. Gestikuluje, akoby sme sa poznali dvadsať rokov.
Uhladí si svetlomodrú, určite voňavú košeľu, zvrtne sa na päte a zamieri k dverám.
"Zajtra sem prídem zase...Aj keď sú kvety poliate." Chvíľku počkám aby sme na seba dolu na ulici preplnenej ľuďmi nenarazili.
Neviem...Nerada by som sa s ním stretla osobne...Ešte nie.
Keby sa jednalo o iného chlapa, chlapa, ktorý by sa mi iba(!) páčil, tak to nech sa páči. Ale toto bolo iné. Bol prekrásny, určite bol múdry, mal úžasný pohľad, bez ženy, vyzeral milo a nehádzal na mňa pohľady typu "Nekukaj sa na mňa ja viem, že som fešák." A hovorím Vám, že z neho niečo, niečo kurva silné išlo.
Pomaly zamykám dvere bráchovho bytu s tým, že to málo čo som v ňom zažila zamykám tiež. No na sto percent sa tam zajtra vrátim a budem znovu čumieť na desiate poschodie, na toho úžasného chlapa. Prv ako víjde von do rušných ulíc, poriadne sa okolo seba poobzerám. Len aby tu nebol, len aby ma nezbadal skôr než ja jeho. Nechcem sa s ním stretnúť. Pozeranie do očí z viac ako desať metrovej diaľky mi zatiaľ vyhovuje.

Občas si pripadám ako chlap. Zneužijem niekoho a potom ho odkopnem. Vtedy som na seba naštvaná, moc naštvaná. No za pár týždňov to spravím zase. A čo! Keď majú na to právo druhý prečo nie aj ja?
Bola som zamilovaná. Fakt, že zamilovaná. Aj on bol, ale iba chvíľku. Možno iba prvý týždeň čo sme sa stretávali. Keď som sa k nemu nasťahovala(chcel to on) robil zo mňa slúžku...Meggie sprav toto, hento...pomasíruj ma, poď do postele...Pripadala som si ako robot a hlúpo som jeho pokyny vždy urobila.
Až po čase mi to došlo. Ach...aká som bola naivná(ako všetky) a myslela si, že ma miluje. Nevidela som druhé ženy čo sa s ním stretávali. Povedal len, že sú to dievčatá, ktoré namotával a smial sa z nich. Verila som mu. Verila som mu, že s nimi nespáva a nemá ich rád.
V práci som podala výpoveď. Pýtali sa prečo. Ja som len pokrčila plecami a povedala, že nemám rada stále miesta. A bola som šťastná, že ho mám.
Keď som sa v tom mojom "šťastnom" období stretla s bratom, hovoril, že vyzerám hrozne ako nejaká troska. Pousmiala som sa a povedala:"Ak už máš muža v pasti a vieš, že od teba neodíde lebo Ťa úprimne miluje, nezáleží ti na vzhľade." Brat len pokrútil hlavou a zaachkal.
Dnes by som si za to oplieskala hlavu o prvú dopravnú značku, ktorú by som zbadala.
Keď si domov nosil ženy a zatváral sa s nimi v spálni, myslela som, že preberajú nejaké "pracovné veci" ako to nazýval. Keď mi po pár jeho stretnutiach s týmito štetkami došlo o čo vlasne ide, bola som slabá odísť z jeho bytu.
On sa len smial a rozprával mi aká som bola naivná a hlúpučká. Keď sa ma raz opýtal, že či nechcem ísť do trojky s jednou jeho "známou" a ja som odmietla, zbil ma. Zbil ma tak, že som pár dní nevedela čo sa okolo mňa deje.
Keď mi brat hovoril, že ho mám poslať do...veď viete kam, dokonca som chvíľku protestovala a obraňovala ho.
No za pár dní, keď mi o ňom brácho povedal dosť a ešte viac vecí, ktoré som predtým akosi prepočula, sa mi otvorili oči tak, že som ich nebola schopná zavrieť.
Niesla som to myslím celkom fajn. Neplakala som, nemala som začo.
Každú minútu som si hovorila:"Ty nič neľutuj. Nech ľutuje on, pretože Ťa stratil....A nech ho svedomie zožiera tak silno aby z neho nezostalo nič. Kurva chlap..."
No a odvtedy som začala chlapov využívať aj ja. A bola som na seba hrdá, pretože nikde nie je napísané, že iba muži môžu použiť a zahodiť. Môžu to aj ženy, napríklad ja.

Lenže tento "bráchov sused oproti" nebol taký odhadzovací. Vyzeral inteligentne, charizma z neho išla rýchlosťou svetla a vedel sa pekne usmiať. Keď vie hrať na gitare, vie byť milý a drsný, má svoje predstavy a nározy na život, bude ma vedieť chrániť, hovoriť a myslieť si, že som najkrajšia na svete...to je chlap pre mňa. A on taký určite je.
Nech už príde brácho a porozpráva mi o ňom, pretože nemám majland aby som mu zavolala tam, kde sa vyvaluje na pláži a miestne dievčatá sa mu vrtia v rozkroku(teda ak je fakt na tie baby).

Hneď ako som otvorila dvere bytu, utekala som k veľkému oknu. Vysrala sa na bráchove kvety a čakala kedy sa objaví "chlap z desiny".
Po pár minútach som ho zaregistrovala a aj on mňa. Tiež sa postavil do stredu miestnosti pred okno a sledoval ma. Neusmievali sme sa, len sme na seba lačne pozerali a rozmýšľali kto asi ten druhý je.
Čakali, kto prvý uhne pohľadom alebo sa rýchlo otočí a odíde.
Zazvonil mu mobil, to som usúdila podľa toho, že si siahol do vrecka, naslepo stlačil tlačidlo "zrušiť" a sledoval ma ďalej. Tí kokso, on asi cíti to čo ja a možno ešte viac. Policajt a ruší hovory len kvôli babe, na ktorú sa pozerá z okna. Ten ma asi miluje...Brzdi Meggie, možno je to taký istý ako ten predtým...Nie je! Hovorila som hlasnejšie svojmu druhému JA.
Pol hodinu sme vydržali a ani nemrkli. Len nemo pozerali a navzájom sa sledovali.
Potom uhol. Neprekvapil ma, pretože jeho práca bola určite dôležitá. Dôležitejšia ako dievča z "baráku oproti"? Rozhodne áno. Teda ak to bola práca a nešiel za nejakou...Stop! Žiadne predčasné teórie.

Tak ja sa tu už flákam 3 roky

24. července 2011 v 22:29 | Taylorova99 |  Kecám
Tak tak...Už 3 roky žijem v tejto "komunite", ktorú som vždy obdivovala:)
Zdá sa mi to ako včera keď som si prvý krát zakladala blog a nevedela o tomto "svete" skoro nič. No po čase som prišla na "kloub" všetkému čo by som mala ako tak vedieť:)
Zo začiatku som pridávala more článkov. Článkov, ktoré keď si teraz prečítam či pozriem tak sa smejem.
Zmenilo sa veľa, dosť veľa na to aby som si to stačila všimnúť. Už sem nepridávam toľko článkov ako voľakedy a myslím, že sa to asi ani nezmení čo ma fakt mrzí...No, myslím, že pridávam aspoň o kúštik kvalitnejšie články, články, ktoré majú za cieľ človeka rozosmiať a tie ma baví písať. Hlavne ak si prečítam Vaše pozitívne komentáre.
Ďakujem. Ďakujem všetkým, ktorý tento blog zatiaľ navštívili, ktorý aspoň raz klikli na jeho odkaz a aj hneď ho neixli, ktorý ho pravideľne čítajú. Ďakujem hlavne SB blogom. Občas si pripadám, že sme jedna veľká rodina, ktorú baví väčšinou to isté. Blog som si vytvorila hlavne kvôli tomu, pretože bolo málo, skoro vôbec, ľudí, ktorých bavilo to čo mňa. Preto som si vytvorila blog a dodnes to neľutujem:)
Špeciálne ako vždy ďakujem YVES A MONI, pretože oni dve sú moje spriaznené duše a ďakujem, že som sa s nimi mohla skontaktovať(samozrejme prostredníctvom blogu):) Milujem naše koverzácie na YM:) Ste skvelé, obe ;)
A ďakujem Ann a Jeannete, pretože má strašne rada Vaše články, ktoré vždy o niečo sú a majú zmysel:)
Ďakujem aj ostatným SB blogom:) Ste super návštevníci;)

Všetkých Vás neskutočne milujem;)

A nejaké predsadvazie? Žiadne si nedám, pretože keby som povedala, že sem budem častejšie písať, nedodržím to:D Chcela by som vydržať ešte viac, ešte viac v tomto skvelom "svete":) Bez spamerov a ostatného odpadu by bol, ale oveľa lepší, ale to len snívať môžeme;)

Majte sa krásne a KEEP CALM ;)

Aj ja som už videla ako zomiera Snape

15. července 2011 v 11:28 | Taylorova99 |  Harry Potter-ostatné

Včera bol ten deň keby to pre mňa "všetko" skončilo(no ostanem mu verná až do smrti)...
Na jednej strane som sa tešila a na druhej obávala...
3D spracovanie(aj keď ho moc nemusím) sa mi páčilo...Začiatok bol skvelý, aj stred a tak isto aj koniec...Poplakala som si a to pekne dosť, pretože zomrel ten, ktorého som mala najradšej, ten o ktorom píšem poviedky, ten o ktorom snívam a viem že sa mi to nikdy nesplní, ten ktorého meno poviem vždy vtedy keď neviem čo mám povedať...SEVERUS.
Ten, o ktorom Potter hovoril, že je klamár a predsa mu Dumledore veril.
Ten, o na ktorého McGonagallová zakričala, že je zbabelec a predsa sa hľadal smrti a nebezpečenstvu priamo do očí.
Ten, o ktorom hovorili, že je bezcitný a predsa stále ľúbil Lilly aj keď ju stratil.
Je ešte nekonečne veľa ďalších právd, no mne stačia tieto tri aby ma presvedčili, že Severus bol človek so srdcom.
Preto jedno veľké ĎAKUJEM(to najväčšie) patrí Alanovi Rickmanovi(o ktorom napíšem článok neskoršie)
Preto Vám môžem len doporučiť aby ste sa na tento film išli, ale k*rva rýchlo pozrieť a vychutnať si každú sekundu z neho!
Bolo veľa chvíľ keď som poťahovala nosom a utierala si slzy. A tiež chvíle keď som sa usmievala.
Ak by som to musela zhrnúť, tak táto časť bola jedna z tých lepších:)

Na dva dni sa s Vami rozlúčim, pretože idem sa trošku zrelaxovať na chatu:)
Majte sa tu krásne a VERTE SNAPOVI!:))

12/7/2011

12. července 2011 v 15:54 | Taylorova99 |  Denník Maca Taylora

Čaute šľachta:D
To som sa zase neozval milión rokov čo? Viem, že som Vám chýbal. Viem, že ste deň čo deň túžili a dúfali "Nech už sem ten Mac konečne niečo pridá". A čuduj sa svete dnes sa Vám to aj splnilo:)
S Meggie sme na nože...veď to poznáte, blíži sa premiéra Pottera...Je celá pobláznená do nejakých mastných, nosatých, vlkolačích týpkov, ktorých spomína asi každú sekundu...spieva mi o nich ódy a podobné úchylne škaredé veci, ktoré nikoho nezaujímajú...
Ja mám iné problémy...napríklad včera mi volali, že asi prestanú vyrábať moje modré košele...chápete? A teraz ži bez toho. Šak to je jediné do čoho sa obliekam. Asi začnem naozaj chodiť nahý. Ako v raji, a nemali s tým problém...možno pre to, že tam boli iba dvaja. Ale verte či nie, keď začnem chodiť nahý ja, začnú aj ostatný. Pretože ja som MAC TAYLOR! Ja určujem trendy!
Potom mi volal Caine, že príde na návštevu a nemá kde spať. Lebo v NY nie sú hoteli...Tak sa samozrejme ubytuje u nás...zase budú chlpy v odtoku...zase všetko zežere...
Ach bože...nikomu neprajem takéto problémy...
Majte sa
Váš o chvíľku nahý Mac

30 Day Song Challenge/25-30

10. července 2011 v 14:14 | Taylorova99 |  Music and Video
Koniec toho 30 denného čelendžu:))
Celkom sa mi to páčilo, aj keď som občas nedodržala termín, ale bolo to celkom fajn:)) Možno tu po čase pribudne ešte nejaký ten challenge;))

V tomto vyhráva jednoznačne Horkýže Slíže, pretože nepoznám nikoho(možno nejaký sú) kto by mal originálnejšie videoklipy:D
Kuko rules:))

Mám ju rada, rada ju hrám a spievam. Hlavne kvôli tým "úúúú" aj keď určite viem, že znejú falošne mám ich rada:D

Čo som pozerala tutoriali na youtube nebolo to moc ťažké, len keď mne sa nechce:D

Proste Daughtry♥

A nehambím sa za to :D

Mohlo to byť asi tak nejako v tomto čase...nepamätám si:)

Liev Schreiber/CSI Las Vegas-Behind scene

9. července 2011 v 12:04 | Taylorova99 |  Isaac Liev Schreiber
Iba nedávno som narazila na túto fotku...

Všetci si dobre pamätáme ako Keppler umrel...pre mňa to bolo vtedy nečakané, ale ako som postupom času pozerala čoraz viac filmov s Lievom prišla som na to, že ten človek umriera v skoro každom filme:D
Ale zato umiera ako hrdina(The Omen), inokedy ako sviniar(Salt):D
No som na neho hrdá, pretože umrieť je umenie:)

HP7 II: Svetová premiéra v Londýne+Slovenský Trailer

9. července 2011 v 0:08 | Taylorova99 |  Harry Potter-ostatné
A máme to tu...
Všetko končí...Chvíle keď som sa tešila ako pôjdem do kina na nového HP...už tam pôjdem iba posledný krát...posledný krát budem mať ten dobrý pocit, pocit "už nech je ďalšia časť". Aj keď dávam prednosť knihám, aj keď nadávam na niektoré časti, film je pre mňa niečo čo dopomáha mojej predstavivosti. O kúštik mi to priblíži a objasní niektoré momenty a chvíle...
Prinášam Vám zopár fotiek z premiéry:)

Ema je nádherná, Rupert ten účes teda nic moc a Dan...ja neviem mne z neho ide toľká energia. Nie ako z Harryho, ktorého nemám moc v láske...

No čo by som Vám ešte povedala

8. července 2011 v 23:26 | Taylorova99 |  Kecám

Ahojte:))
Už mám pomaličky potrebu napísať niečo(a to sa moc často nestáva)
Zajtra, ak to výde pôjdem kúpiť lístky na HP(ak ich už nebudú mať dočkajú sa takého Poker fejsu čo nedá ani Mac a ani nikto iný).
Včera bola premiéra HP, iba pre hercov a smotánku. Jasné, že som tam bola. Sedadlo hneď vedla Rickmana a nepýtajte sa ma na film, ale ten som skoro neregistrovala:D To je tak keď vedľa vás sedí tak úžasný, talentovaný, najlepší, najcharizmatickejší a ešte veľa naj, človek ako je Rickman. A teraz si predstavste, že ten "naj" pán nemá OSCARa!!! Toto kde už sme?Ja by som mu dala tolko cien kolko by sa dalo a ešte o niečo viac...ale vlastne načo nejaké ceny, načo hmotné veci? Niekedy aj slovo viac poteší ako niečo hmotné. Uvediem príklad:D
Náhodou, ale úplnou náhodou by som stretla Lieva(ako muža) a on by mi daroval tie svoje čierne ray-bany a povedal by mi niečo pekné, napríklad:"Lásko voníš deštěm." Dobre,to by mi nepovedal lebo nevie po česky(po slovensky áno:D)...no proste povedal by niečo pekné....A to niečo pekné by ma potešilo viac ako tie slnečné okuliare:D Viem, chabý príklad, ale v túto nočnú hodinu ma nič nenapadlo:D
Vyjadrím sa iba takto:
"Vy tam hore. Nemusíte dať A. Rickmanovi OSCARa, pretože on si zaslúži viac ako nejakú prťavú sošku, nejakého holotrta na nejakom umelom podstavci. Ale ak budete taký dobrý a jednu mu darujete nebudem sa hnevať(možno trošku)."
Viem, že tento článok je oničom ako ja, ale hádam si ho niekto prečíta. Už len pre to, že som som niečo pridala alebo pre to, že máte radi hlúpe reči;))

Thank you for your patience;))

30 Day Song Challenge/24 – A song that you want to play at your funeral

4. července 2011 v 14:46 | Taylorova99 |  Music and Video
V tomto mám jasno, ale úplne jasno.

Nič viac k tomu povedať nemôžem:)
Iba, že ak ma prežijete dajte vedieť tým ľuďom, čo to budú organizovať, že toto tam musím mať ;))

30 Day Song Challenge/23 – A song that you want to play at your wedding

3. července 2011 v 13:34 | Taylorova99 |  Music and Video
Musela som trochu pototo, teda porozmýšľať aby som na niečo prišla a to sa aj podarilo :))

Ľahký a hlavne pekný song. Mám rada gitarové pesničky(možno ešte s nejakými perkusiami).
A nech si ma môj nastávajúci neželá ak bude mať proti tejto pesničke nejaké výhrady;)

Grimmauldovo námesie/časť siedma

3. července 2011 v 0:41 | Taylorova99 |  Grimmauldovo námestie číslo 12
Po veľmi dlhej dobe nová časť.
Pamätá si na toto ešte niekto? Ja verím, že hej:)
Každý komentár a kritika poteší:)
Tak hor sa do čítania:


Chcela som sa zháčiť a ujsť, ale telo akoby blokovalo každý môj pohyb, ktorý chcel mozog spraviť. Išlo stále ďalej, stále so Snapom. Ten mi pevne zvieral dlaň a ťahal ma. Prútikom poklopal po železných dverách a niečo si mrmlal. Voľnou rukou ich potlačil a vošli sme dnu.
Všade naokolo boli tie nechutné nádoby s mŕtvymi živočíchmi a elixírmi. V strede miestnosti stál stôl s tromi stoličkami. Jedna veľká pre Snapa a dve menšie pre poškolákov. Na jednu s nich ma posadil a vtedy sa mi telo uvoľnilo. Mohla som utiecť, ale zrazu som nechcela. Musí mať nejakú príčinu, prečo tu sedím a na vraždu to nevyzerá. Sadol si oproti mne, bol iný. Nebol to ten Snape čo ma urážal a znemožňoval. Tvár mal akúsi inú. Už na nej nebol ten povýšenecký úškrn, ale bolesť.
"Asi nevieš prečo..."
"Ale chcela by som." Hlas sa mi netriasol, ale jemu áno. Spodná pera mu pulzovala každých pár sekúnd.
"Vieš...Ja nechcem byť taký...taký zlý. Niekedy sa neovládam." Hlavu zdvihol a čierne vlasy si odpratal z tváre.
"Niekedy stále." Pozerala som všade, len nie na neho.
"Siriusa je mi ľúto."
"No nevyzerá to tak...Čo vlastne chceš? Znovu ma uraziť aká som slabá? Ako neviem zvládnuť situáciu? Ako ho milujem..." Zarazia ma Snapové oči, ktoré sa pomaly napĺňajú slzami.
Je dobrý herec. Taký dobrý, že vie perfektne klamať do očí Voldemortovi a možno ešte lepšie klamať Dumbledorovi.
Nemá zmysel ďalej sedieť v tejto páchnucej miestnosti. Postavím sa a odchádzam od stola. Ak by sa dalo, premiestnila by som sa do svojho kabinetu, ale žiaľ to nie je možné. Prečo musí byť ten Rokfort tak bezpečný?
Stláčam kľučku, silou potiahnem dvere a odchádzam.
"Počkaj!" Zakričí. Znie to tak prosebne. Akoby na ničom inom nezáležalo, iba na to aby som sa otočila a prikráčala k nemu.
"Chcem ti pomôcť. Chcem dostať Siriusa z Azkabanu." Beznádejne vykríkol do prázdnej chodby.

Nedalo mi nerozmýšľať nad tým. Prečo by Snape chcel pomôcť Siriusovi? Predsa ho nenávidí, nevydrží v jeho prítomnosti ani sekundu. To iba kvôli Dumbledorovi sa ovláda. Znovu si spomeniem na list. Na list, ktorý mi ničí život. Možno som tú Snapovú pomoc mohla využiť.
Sirius teraz určite sedí v jednej z tých chladných kamenných ciel Azkabanu. Dementori sa plazia okolo jeho cely a čakajú na orgazmus šťastia a citov.
Nech utečie. Nech utečie tak ako minule. No myslím, že teraz to už nepôjde. Držia ho pod väčšou ochranou ako predtým. I keď dalo by sa niečo podniknúť. Predstavím si seba, odhodlanú na smrť, tú najhoršiu, ako stojím na útese a predo mnou sa črtajú vežičky Azkabanu.
Prechádzam okolo demontorov, ich hnilobný pach cítim tak intenzívne a pocit skľúčenosti sa mi pomaly, ale isto dostáva pod kožu. Otáčajú ku mne svoje tváre, ak sa to tak dá nazvať, a pomalým kĺzavým pohybom sa ku mne približujú. Keď konečne prejdem k jeho cele, vidím jeho sklenný, no stále živý pohľad a na okamih sa upokojím.
Z posledných síl sa na mňa usmeje a o pár sekúnd sa pri ňom vznáša a skláňa dementor s roztiahnutými ústami. Niet šance a ani viery. Sirius umrie.

Náhle otvorím oči. Potom pokropená tvár a zrýchlený pulz značia, že to bol iba sen. Sen, ktorý sa stane skutočnosťou.
Vstávam a v prepotenom pyžame sa prepotácam do kúpeľne. Zo zrkadla na mňa hľadí žena s krvou podliatymi očami, s pár vráskami na čele, ktoré tam predtým neboli. Tvár si ovlažím vodou a vzdychnem si. Nič iné ako zísť dolu do Veľkej Siene mi nezostáva. Už mi to tu nepripadá také úžasné ako včera. Nerozveselia ma ani portréty, ktoré mi želajú "Dobré ráno" a ani Hagrid, ktorý mi v hale kýva na pozdrav a v ruke zviera pol tucta mŕtvych kún.
Pomaly sa prešuchcem až na koniec siene k učiteľskému stolu. Okrem Snapa a Trelawneyovej je prázdny. Sadám si tak aby som s nikým z nich nemusela začať rozhovor(veď to sa ani nechystám). Zoberiem si misku s ovsenou kašou, nie preto, že by som ju mala v úmysle začať jesť, ale preto, aby to vyzeralo, že som úplne v poriadku. Čo teda vôbec nie som a nezlepší to ani príchod Dumbledora v tyrkysovo modrom habite, na ktorom sa lesknú súhvezdia. Kývne mi hlavou na pozdrav, no ja na to nijako nereagujem. Stoličku rázne odsuniem a rýchlejším krokom kráčam k nemu.
"Niečo nové?" Bez ostychu na neho vybafnem.
"Radšej ti to poviem teraz ako potom, keď už bude neskoro." Ani na mňa nepozrie. Takže to čo sa mi chystá povedať nebude určite pozitívne. "Dnes, za súmraku sa to chystajú urobiť, ale..." Vrúcne sa na mňa pozrel. Už to nebolo také upokojujúce ako jeho ostatné pohľady. Už to nebol ten pohľad typu "Neboj sa, všetko bude dobré" bola v ňom štipka smútku a dosť veľká hrsť bezmocnosti.

Vivat voľno

2. července 2011 v 23:21 | Taylorova99 |  Kecám



Zrdečný pozdrav všetkým tým čo tu ešte niekedy zavítajú:)
Žijem, to je asi to najhlavnešie, nie?:D
Nemôžem povedať, že prázdniny sú v plnom prúde, pretože mi ich trošku kazí to počasie. Nie, nechcem aby bolo milión päťsto stupňov, takých 25 úplne stačí aby som bola šťastná...
To som na tom až tak chabo, že tu píšem o počasí?(táto téma patrí k tým, keď už nemáte o čom hovoriť. A pripomína mi to konverzáciu vo výťahu:D)
Tak odzačiatku:D
Ako prežívate prvé dni voľna? Pozvolne ako ja? Napríklad dnes som si pozrela film s Rickmanom(aj napriek sústevnému, nepríjemnému komentovaniu mojej mami:"Božééé, to je pekná kravina.") Snow Cake. Doporučujem:)
Ešte k vyvedčeniu. Som veľmi rada, že dopadlo tak ako dopadlo, teda dobre:D
A pomaly si uvedomujem, že budúci rok je ten posledný. Že vlasne tieto prázdniny sú tie posledné. Źe už iba rok strávim s tými nenahraditeľnými ľudmi. Je mi z toho smutno, ale ešte to nie je v tom bode, že skáčem zo strechy a režem si žili(Čo som Mac?:D) A hlavne budúci rok maturita. Bude taká hrozná ako nám o nej rozprávajú učitelia? Alebo, naopak, taká formalitka ako počúvam z úst bývalých maturantov? Uvidíme.
To je asi tak vše. Okrem toho, že Mac zase nechal v sprche chlpy(prasátko) a Liev si myslí, že je zrelý na dieťa(myslím, že s ním zájdem za tým pekným ujom psychiatrom):))

Majte sa krásne a tvorte ako sa len dá:))


30 Day Song Challenge/22 – A song that you listen to when you’re sad

2. července 2011 v 22:48 | Taylorova99 |  Music and Video
Ani som nemusela rozmýšlať(teda trošku):))
Priznám sa, že som túto pesničku dlho nepočúvala, asi som nebola dlho smutná(LIE):))

Billy Ray Cyrus-Somebody Said a Prayer
A teraz si určite hovoríte:"Veď je to tatko je uvrešťanej Sajrusovej."
Áno je, ale jeho muzika je určite kvalitnejšia(ako Párty in de JúEsEj)
Mám ho rada a jeho skladby si budem pamätať do smrti(tak dlho asi nie:D)

30 Day Song Challenge/21 – A song that you listen to when you’re happy

2. července 2011 v 22:42 | Taylorova99 |  Music and Video
Ako som si prezerala svoje obľúbené skladby na youtube, hneď som mala jasno.

Chlapci sú proste úžasní. Herci z Nitry, ktorý účinkujú vo videoklipe to zvládli na 1:))

30 Day Song Challenge/20 – A song that you listen to when you’re angry

2. července 2011 v 22:40 | Taylorova99 |  Music and Video
Skoro som zabudla, tak to skúsim dohnať:))

Práve dnes som mala pekné nervy, ale na nijakú pesničku som si nespomenula. Vlasne som vôbec nemyslela na hudbu:D
No teraz mi napadla jedna. Taká, ktorá ma ako tak dokáže ukľudniť.

Určite ju všetci poznáte a určite(áno je to rozkaz) ju máte aspoň z časti radi;))