Leden 2011

Žeby súťaž?

31. ledna 2011 v 15:20 | Taylorova99 |  Kecám
books

Už dlho som rozmýšľala nad nejakou súťažou, ale potom ma napadlo, že by sa aj tak niekto neprihlásil, ale tak skúsiť sa má všetko a ja to teda vyskúšam:)
Išlo by o takú súťaž, no nie v pravom slova zmysle...vlasne by to bolo iba zabavenie mysle, vyplnenie voľného času...
Bola som už v dvoch literárnych súťažiach a z obydvoch som odišla kvôli tomu, že som nemala nápady alebo mi nevyhovovala téma...
Táto súťaž bude o volnosti výberu témy, proste o tom čo by ste v tejto chvíle chceli napísať. Pravidlo by bolo iba také, že raz pôjde o poviedku, možno o básničku, o úvahu či rozprávku. Rozsah dielka bude záležať iba od Vás. Ak by sa chcel niekto predbežne prihlásiť nech sa páči, napíšte do komentárov. Cez týždeň si to ešte poriadne premyslím a hurá do toho ;)
Bola by som rada ak by sa vás prihlásilo viac ako 5 ľudí inak to fakt nebude mať význam:)
Ďakujem za chvíľku pozornosti ;)


30/1/2011

30. ledna 2011 v 11:38 | Taylorova99 |  Denník Maca Taylora
(Tento článok si kľudne prečítajte. Neobsahuje žiadne mená a názvy ako Justin Bieber, Hannah Montana, Miley Cyrus a Disney channel)
To som sa dlho neozval čo deťúrence moje pojašené. Skoro celý mesiac. Hádam z toho nikto neumrel, čo by som sa ani nečudoval, pretože keď niekto nevie čo sa robí s Macom Taylorom normálne nevedome pácha sebevraždu:) Takže žiadne ujmy na zdraví? Žiadne deti v trúbe?(v poslednej dobe som si čítal rozprávku o Jankovi a Marienke...takéto morbídne diela do našeho sveta nepatria...a nehanbím sa za to, že som mával z toho týždeň nočné mory)
A viete z čoho som bol úplne na "sračky"? Keď Meggie prišiel email a v prílohe bolo toto(a čo keď jej prehľadávam schránku. Dôvera nadovšetko) :
alanrickman
A teraz si predstavte mňa ako som vyvádzal...hneď som odkúpil firmu, ktorá vyrába tehotenské testy a gynekologické oddelenie nemocnice! Nakoniec mi to vysvetlila, že tento pán, nejaký Rickman(a čo ma zaujíma jeho trápne meno a nádherný britský akcent?) si z nej vystrelil. Ja som jej samozrejme neveril(vymažte poslednú vetu nad týmto obrázkom) a išiel som za ním. Aj tak márne, pretože nebol doma, ale na nejakej škole, že Rokfort(v Anglicku asi hodia do škola až do 70, teda to si myslím ja a je to samozrejme pravda)
Ale nakoniec to bol fakt žart a ja sľubujem, že nabudúce Meggie budem veriť, pretože žiadne nabudúce nebude. Pretože som ju pichol do pece...kuknite čo s človekom dokáže spraviť jedna rozprávka. Nie, Meggie naozaj žije a má sa dobre.
S láskou Váš Mac Taylor:)


Liev with someone

29. ledna 2011 v 11:53 | Taylorova99 |  Isaac Liev Schreiber
Neviem kto je ten človek vedľa, ale pozrite sa na toho blbečka vedľa(prepáč Schreiber):))
Liev Schreiber
Nebolo by to krásne len tak spontánne sa otočiť a zbadať, že za vami sedí Schreiber?
Alebo ma napadla ešte jedna pekná predstava, ale tú sem písať radšej nebudem ;)

Nebojte sa ešte žijem

29. ledna 2011 v 11:24 | Taylorova99 |  Kecám
alanrickman

Ak sa nemýlim celý týždeň som sa neukázala a to som sa aj chcela, ale akonáhle som si spomenula, že budem musieť vynaložiť nejakú námahu a zapnúť mozog hneď sa mi prestalo chcieť...A čo ma mrzí je to, že už skoro nikto nečíta moje poviedky. Vlasne okrem Ann Taylor, ktorej veľmi pekne ďakujem:) Ona mi dá vždy silu napísať ďalšie pokračovanie:) Aj keď viem, že tá poviedka je o ničom...skoro žiadna ekšn a podobne, ale niekedy je to pre mňa strašný relax napísať stranu a potom sa tešiť z práce:)
Škola ma začala nejako viac baviť *3x ťuk o zuby*(som strašne poverčivá)
Aktuálne som zalúbená do Elvisa a do 100 iných ujov(ako vždy:D)
Minulú nedeľu som videla film Snow Cake s Mr. Rickmanom a musím povedať, že sa mi fakt páčil. Doporučujem pozrieť tým, ktorý majú radi filmy o autistoch ako je napr. Rain man.
To bude asi vše...Ak sa bude dnes "Macovi" chcieť možno napíše Denník, ale to je vo hviezdach veď ho všetci poznáte:))
Majte sa krásne:)

Grimmauldovo námestie/to čo bolo predtým

23. ledna 2011 v 22:08 | Taylorova99 |  Grimmauldovo námestie číslo 12
Toho hlúpeho mena si nevšímajte:D Nič iné ma nenapadlo :))
Hádam to bude mať akýsi dej a bude to pasovať do tejto poviedky:)
A dúfam, že si to aspoň niekto prečíta;))

sirius

"Moje meno je Meggie Shywoodová a môj príbeh sa naozaj stal." Takto sa začínajú tie skutočné muklovské príbehy. Prečo by sa presne takto nemohol začať aj môj?

________________________

Mala vtedy 6 a stála som na kraji útesa. Pod sebou som počula vlny ako narážajú o skaly a lámu sa. Voldemort mi priamočiaro hľadel do očí a občas mu pohľad preskročil aj na mojich rodičov.
"Tak ako sa dohodneme?" Temný, zimomriavky naháňajúci hlas im liezol pod kožu.
"Ja...neviem." Opovedal otec bez síl, bez viery, s ničím o čo by sa mohol oprieť.
"Takto to nepôjde. Buď mi dáte ju...."ukázal na mňa kostanatou rukou, ktorá zvierala prútik"....a ja Vás nechám žiť alebo si zoberiem Vás a vašu dcéru nechám na pokoji."
Napätie, ktoré som vycítila aj ja. Otec s matkou si iba bezmocne pozerali do očí. Nevedela som čo príde. Nechcela som aby niekto zomrel, ale najviac som nechcela aby som zomrela ja. Onedlho som zistila, že sebectvo je dobrá vlastnosť.
"Máte vybrané?"
"Vezmi si ju..." Matka sa hodila otcovi okolo krku a nariekala. Ja som neverila vlastným ušiam, že by niekto mohol niečo takéto povedať. Strach v mojich očiach bo taký viditeľný až sa mu Voldemort smial. Vedela som, že zomriem. Vyčítala som si, prečo práve ja musím mať takýchto rodičov. Prečo nemohli dať život niekomu inému ako mne.
No akonáhle sa predomnou objavil neznámy muž so strapatými vlasamy začala som aspoň trochu veriť. Mohol ma zabiť, áno to mohol, ale nespravil tom. Hoci ho trafilo pár Voldemortových zaklínadiel stála zvieral moju ruku, ktorou som kmitala a odvliekol ma do akéhosi starého, špinavého domu. Do Škriekajúcej búdy.

Pár týždňom som nerozprávala, deň čo deň som mala pred očami rodičov. Bolo mi ich ľúto, ale nemohla som im odpustiť. Určite už niekde čuchali nohy záhradným trpazlíkom a mandragorám.
Sirius bol so mnou každú voľnú chvíľku. Jamesovi, Remusovi a Peterovi, ktorých mi po čase predstavil, bolo divné prečo lámač ženských sŕdc nechodí na rande, ale do búdy. Každý mesiac v deň úplňku som musela prejsť do pivnice v Medových labkách. Pretože ako mi Sirius povedal, jeho priateľ Remus má "čudnú" chorobu a je dosť nebezpečný. Hneď mi bolo jasné, že je vlkolak.
Čas bežal rýchlo. Sirius a jeho priatelia z Rokfortu vyšli a mňa tieto časy iba čakali.

"Bol som u Dumbledora pre list." Prišiel v deň mojich narodenín a na stôl hodil zapečatenú obálku s erbom Rokfortu. Dosť často som sledovala hrad, jeho svetlá, veľké okná vo Veľkej sieni s blikajúcimi sviečkami a krúženie fénixa ponad veže.
"Ďakujem." Skočila som po liste ako sup na mrcinu.
"Zajtra pôjdeš s Hagridom do Šikmej uličky rozumieš?" Od vzrušenia som pokývala hlavou.

Časy sa zmenili. Sirius už nechodil pravidelne. Keď prišiel bol akýsi čudný a hneď odišiel. Všímala som si to čoraz menej, pretože som sa vrátila do normálneho kolobehu. Priatelia a učenie to bolo to čo mi posledné roky chýbalo. V škole som vynikala, mali ma radi a dokonca ma niektorí profesori dávali príkladom. Vlasne okrem jedného. Snape ma nemal rád a ja jeho tiež nie. Elixíry mi nikdy problém nerobili no hodiny s ním boli pre mňa utrpením. Večné vykrivené pery, sarkastické poznámky a mnoho ďalších vecí, ktoré neštvali iba mňa.
Sirius ma nenavštvevoval vôbec. Už ani nepísal čo mi aj celkom chýbalo. No chýbal mi hlavne on. Nepáčili sa mi chlapci zo školy, boli veľmi...mladý a detinský. Páčil sa mi on. Rozvážny, milujúci a skvelý Sirius, ktorého som pár rokov nevidela.
Iba ľudia z Kančej hlavy, Deravého kotlíka a Denný Prorok mi dávali o ňom informácie.
"Black a jeho tajomstvo vraždy Potterov" a podobné titulky, ktorým som nechcela veriť, ale spoločnosť ma opantávala natoľko, že nakoniec som tým nezmyslom uverila.

Po Rokforte prišla dráha aurora. Vedela som, že toto povolanie nie je vôbec ľahné a neverila som a stále neverím ako som ho zvládala. Práca pre Fénixov Rád ma bavila, aj napriek všetkých chybám, ktoré som robila a ešte stále robím. Veď kto by nechcel pomôcť chytať Voldemorta a jeho vstúpencov, keď zabili vašich rodičov a skoro aj vás?
Po rokoch som ho zase stretla a nezmenil sa. Samozrejme, že mu pribudlo pár vrások, ale stále to bol ten istý Sirius Black. Ten Sirius do ktorého som bola a aj som zaľúbená.


F*ck Yeah!

23. ledna 2011 v 13:27 | Taylorova99 |  Alan Rickman
severus
Niečo na zasmiatie. Mňa to rothodne pobavilo:D F*cking truth;))

Grimmauldovo námestie/časť štvrtá

22. ledna 2011 v 23:57 | Taylorova99 |  Grimmauldovo námestie číslo 12
Znovu som sa trochu nasrala a napísala ďalšiu časť. Hádam sa Vám bude páčiť(teda ak to niekto ešte číta):)

sirius

Pozerám na honosný hrad a v hlave sa mi premietajú všetky spomienky.
"Expecto Patronus." Zamrmlem. Z prútika vybehne stieborná puma a elegante skáče po vzduchu. Prútik namierim na východnú časť hradu, presne na okná Dumbledorovej pracovne. Patronus preniká na sklo a ja zamrmlem. "Albus, potrebujem pomoc."

O pár minút ku mne kráča postava osvetlená lampášom. Moja nočná mora. Snape. Už z diaľky a cez tmu vidím jeho povýšenecký výraz.
"Už len toto nám chýbalo." Odfrnke keď prútikom otvára dvere. Snažím sa nepočúvať jeho fňukanie, iba kráčam za ním.

Po chvíľke stojím v Dumbledorovej pracovni a hovorím mu už dávno pripravenú reč.
"Chcem aby si to vedel medzi prvými. Chcem odísť z Rádu, pretože..." Dumbledorov pokojný pohľad ma uvádzal do nervového vypätia."...pretože si myslím, že tam nepatrím."
"Neporozmýšľaš ešte?" Pozrie na mňa ponad okuliare.
"Prepáč, ale nie. Zobrala som si na chrbát veľa, ostatní by to hravo zvládli, no ja nie. Nikdy som nebola priebojná. Myslela som, že byť aurorom nie je až také ťažké. Sem-tam niekoho očarovať, zachrániť, obetovať sa, pohotovo myslieť a byť rozvážna. Vlasnosti, na ktoré môžem iba pomyslieť."
"Chápem ťa a nechcem ťa do ničoho nútiť, to nie. Ale čo budeš robiť?" Stareckými rukami vytvorí podperu pre svoju bradu.
"A dostávame sa k druhému bodu mojej návštevy." Pohemžím sa v kresle.
"Rád ti vyhoviem."
"Chcela by som...teda ak by sa dalo...Mohla by som tu učiť?" Rozpačito sa s pýtam a prstami si žmolím konce rukávov cestovného plášťa.
Dumbledor neodpovie hneď.
"Viem, že si dobrá v čiernej mággii a ja práve teraz nejakého profesora na tento predmet hľadám. Vždy si všetko nechávam na koniec prázdnin..."
"Takže?" Pomaly sa vo mne začína horieť iskrička nádeje.
Na súhlas pokýve hlavou a stáva z kresla aby ma odprevadil.
"Môžem ešte niečo?" Ani nepočkám na jeho odpoveď. "Nechcem aby sa o tom dozvedeli ľudia z Rádu, čo je vlasne nemožné...vieš čo zabudni na to." Nútene sa usmejem a zaželám mu dobrú noc.

Akonáhle sa ťažké dvere Dumbledorovej pracovne zatvoria po niekoľkých rokoch zacítim tú známu studenú vôňu hradu. Po dlhej dobe sa mi telom rozlieva pocit maličkého šťastia.
Kráčam cez kamennú chodbu, po pohybujúcich sa schodoch, okolo spiacich portrétov až do známej učebne. Potom treba výjsť tých pár schodov a zvaliť sa na posteľ v kabinete...v mojom kabinete. V kabinete učiteľa obrany proti čiernej mággi. Ako to budem všetko zvládať? Nie, takýmito otázkamy si hlavu pred spánom zaťažovať nebudem. Veď zajtra je tiež deň.
Slnečné ráno, presne také ako si ho pamätám. O chvíľu Hagrid výjde zo svojho príbytku s kušou na ramene. Obrovská sépia bude krúžiť na hladine. Sovy na stoloch vo Veľkej sieni zvierajúce vo svojich zobákoch listy nás budú jemne ďobať do rúk. Mne písal iba Sirius a to tiež iba raz za čas. Sirius...prestavím si jeho vlasy rozhodené na všetky svetové strany, menčestrové sako napáchnuté potom a zatuchlinou, oči, ktoré vždy vyjadrili jeho náladu. Citím sa ako nejaký mukel z toho romantického filmu Rosamunde Pilcherovej, pri ktorom vždy pani Weasleyová plače a pán Weasley sa rozplýva nad práčkou, žehličkou a vysavačom. Najradšej by som sa vrátila na námestie, do domu Blackovcov. Nie, teraz som si znovu vybrala niečo iné. Veď kvôli niečomu novému sa musíme vzdať toho starého. Bude mi to chýbať. Dokonca aj Kreacher mi bude chýbať. Aj portrét pani Blackovej. Už žiadne "rodinné raňajky" pani Weasleyovej. Oddnes Rokfortské raňajky pri profesorskom stole a s nepríjemným pohľadom Severusa Snapea.

Liam Neeson "UNICEF"

22. ledna 2011 v 18:29 | Taylorova99 |  ostatní-men
liamneeson
Nádherná fotka:)

Chcela by som nemať starosti

21. ledna 2011 v 21:07 | Taylorova99 |  Chcela by som...
alanrickman

Tento týždeň som mala starostí až-až a ešte aj mám...Nemám rada neplánované udalosti, ako napr. mi mama v stredu keď som prišla zo školy oznámi, že tatino je v nemocnici(a to som ešte nad tým po ceste zo školy rozmýšlala, že kedy tam bol naposledy)...školu som ako tak prežila, polročné vysvečko sa blíži, som s ním aj celkom spokojná...a stále rozmýšľa nad vysokou, aj keď som "iba" tretiačka, čas plynie rýchlosťou svetla a ani sa nenazdám a budem...no niekde budem...
Kto by nechcel mať starosti...ale vedeli by sme si predstaviť život bez nich? Asi nie, teda ja osobne nie, pretože by som sa nemala nad čím zamýšľať, mať strach, ktorý nevýhradne patrí k životu a veď racionálne rozmýšlať....
Tento článok je iba také "prd" aby som už konečne niečo pridala;)
Nápady 0%...ani tie na poviedky nie sú...:)
Takže tak. Majte sa krásne.
Vaša NeUstarostená Meggie;)

Matthew Lewis photoshoot 0.2

16. ledna 2011 v 11:29 | Taylorova99 |  Harry Potter-ostatné
Ďalší shoot tohoto pekného mladíka:)
Nemôžem povedať Nevilla, pretože sa nenormálne vyvinul:D
matthewlewis
matthewlewis

Premiere Of Image Entertainment's 'Every Day'

16. ledna 2011 v 11:03 | Taylorova99 |  Isaac Liev Schreiber
Liev na premiére nového filmu Every Day. Raz ak mi Boh dovolí by som si ho rada pozrela:))
Tento článok využijem k ospravedlniu SB-čkám, pretože v poslednej dobe so mnou "nie je reč"...teda vaše články si prečítam vždy a teším sa na ne, ale na komentár sa nezmôžem...nie to na pridávanie článkom sem...V škole je to také ako pred polročným vysvedčením, čiže na hovno:) Ale nezabijem sa kvôli tomu, nemajte strach:))
A teraz k fotkám Pána NeDokonalého;))
Liev Schreiber
Lepšie si sa zrichtovať nemohol:D
Liev Schreiber
Všetci úsmevy len Schreiber sa tváry jak vrah...
Liev Schreiber
Liev Schreiber

Book Alan

11. ledna 2011 v 20:02 | Taylorova99 |  Alan Rickman
Povecte komu by sa táto fotka nepáčila? Už len kvôli tým knihám:))
alanrickman
Jedinečný♥

Chcela by som len tak chcieť

11. ledna 2011 v 19:23 | Taylorova99 |  Chcela by som...
Liev Schreiber

Chcela by som sa chcieť učiť, ale keď to nejde...nájde sa milión vecí a dokonca lepších(prekvapujúce), ktoré by sa dali robiť...napr. hrať na gitare, hrať simsa, nudiť sa a tak...ale vždy si nakoniec uvedomí, že všetko mi na niečo bude a to aj tá hnusná matika či iný menej záživný predmet...no teda nedalo by sa povedať či by mi to na niečo bolo, ale predstavte si, že sa Vás niekto opýta, že či neviete tamto alebo toto a vy to vedieť budete. Budete na seba hrdí, že budete môcť pomôcť priateľovy s problémom alebo iba tak sa o tom porozprávať na inej odbornejšej úrovni. Mali by sme nasávať informácie(a aj tie ktoré sa nám nebude chcieť, teda skoro všetky) do kým môžeme, ale zase to nepreháňajte. Takých pár za deň Vám bude stačiť ;))

Ďakujem za pozornosť. Vaša Meggie

Chcela by som chodiť na Rokfort

7. ledna 2011 v 22:43 | Taylorova99 |  Chcela by som...
snape

Vytvorila som nevú rubriku "Chcela by som..." do ktorej budem písať moje sny, túžby a všelijaké prkotinky, ktoré by som chcela:))
Prvou témou je už spomínaná Stredná škola čarodejnícka:)
Nebolo by pekné chodiť tam?
Len tak chodiť po chodbách hradu a čakať kým sa schody pretočia na požadovaný smer. Preliezať cez portrét Tučnej pani do vyhriatej kubovbe. Spať v mekej postielke s baldachýnom. Chodiť do soviarne a posielať listy rodičom. Každý deň jesť tie úžasné jedlá. Mať hodiny, ktoré by ma bavili (elixíry♥ tam by ma bavil zvlášť profesor♥), obrana proti čiernej mágii(ach, chcem vedieť Patronusa), čarovanie(vždy som chcela vidieť profesora Flitwicka), transfigurácia(chcem proste len meniť veci), herbológia(už teraz cítim ten ťažký vzduch v sklenníkoch), zázračné tvory(Hagrid, na prvej hodine nech preberáme hipogrify), ale na veštenie by som nechodila(to skôr na runy):))
V lete si len tak výjsť k jazeru a učiť sa(áno dobre ste počuli, učiť sa).
Požiadať Snapa o súkromné hodiny elixírov(aj keby som v nich vynikala..učiť by sme sa neučili:D). Chodiť do Rokvillu a nakupovať všetky ti dobroty, piť ďatelinové pivo v Troch Metlách a chodiť na ohnivú whiskey s Voldemortom do toho paizlu "Kančej hlavy"...Na prázdniny by som chodila na Grimmauldovo námestie(ak by Sirius žil♥)
Voldík by bol dobrý a chodili by sme aj s Bellou a Siriusom na rodinné dovolenky na Hawai. So Severusom do kaderníctva(Holič by sa spýtal:"Ostrihať alebo vymeniť olej?). S Lupinom sa naháňať po lese vo vlkolačej podobe....No vedela by som rozprávať ešte dlho, no to by Vás už určite nebavilo:))
+práve mi prišiel list od Dumbyho, že zajtra pre mňa príde pán Weasley a ide sa do Brloha:))
Inak tento článok píšem už po tretí krát, pretože tie predošlé sa mi nepáčili, tak si to cente(lebo pošlem Naginy):))
Vaša Meggie

Nápady sú, ale...

6. ledna 2011 v 0:40 | Taylorova99 |  Kecám
secerus
Nápady sú, ale čitatelov málo...a aj keby ich bolo viac tak neviem ako to mám dať na papier. Poviedku Grimmauldovo námestie mám celkom premyslenú, no neviem ako to sformulovať do textu...
Dnes som si stiahla The Sims 3, takže zajtra budem závislačiť a aj sa učiť, pretože sa mi to kráti a škola je za rohom...
Okrem tých poviedok (ktoré nikto nečíta)...ozaj práve sa zamýšľam, prečo tak málo lúdí číta poviedky. Za prvé sa mu nechce...za tretie niektoré sú moc dlhé(myslím, že ja dlhé poviedky nepíšam, ale mám ich rada). Napr. minule som poslala kamarátke tú so Schreiberom a ona hneď:"Čo?! Aké dlhé." Bohača tak načo to potom chcela poslať? Iba preto aby ma potešila?(čo by bolo sice pekné, ale nič by som z toho nemala, iba dobrý pocit na duši)...na to neprídem do dnes. Minule som sa rozprávala s kamarátkou a ona mi povedala, že mám začať písať niečo vlastné, niečo iné ako HP a CSI...no nech nad tým rozmýšlam ako chcem na nič sa nezmôžem...
Často čítam komentáre typu:"Jeho charakter vôbec neni podobný tomu skutočnému." A prečo by mal vlasne byť? Veď žijeme v slobodnom štáte a môžeme si charaktere fiktívnych postáv pretvárať podľa seba a komu sa nepáči nech si to nečíta ak vie o čo ide. Prečo by napr. Mac, ktorý dodržuje skoro všetky zákony a nepripustí si k sebe len tak niekoho nemohol byť kurevník a vrah? Alebo Voldemort, bez citov, ktorý sa zamiluje? Je len na našej predstavivosti ako si charakter pretvoríme aby nám vyhovoval.
Už ma nenapadajú ďalšie body, ale ak by ste ešte na nejaké prišli kľudne ich napíšte do komentára.
Ej, toto je tuším môj asi najkritickejší článok a celkom sa mi páči(ja nechcem byť mrcha!)
Majte sa krásne, čítajte a komentujte poviedky(a nie len tie moje) ;))

Grimmauldovo námestie/časť tretia

2. ledna 2011 v 0:20 | Taylorova99 |  Grimmauldovo námestie číslo 12
Jedna z kratších častí(dosť kratších), ale myslím, že sa tak ukáže jedna z hlavných udalostí;) Prajem príjemné čítanie:)

sirius

Prvý kto si všimne, že už nie je v dome, je samozrejme Sirius. O tom liste čo mu nechala nikomu nepovedal.
Sadne si na okraj jej postele, stále cíti jej vôňu a prítomnosť. Nemotorne roztrhá obálku a vytiahne úhľadne napísaný list. Atrament vyzerá už niekoľko týždňom starý. Svoj odchod si plánovala, čakala kým ju iba niekto vyburcuje. Snapovi to nedarujem, šepká si. Pred očami má jeho čierne oči plné nenávisti a jej oči, ktoré o chvíľku explodujú návalom sĺz, jej nádherné oči. Začne čítať.

Viem, že tento dopis nájdeš ty.
Aj aj keby nie, viem, že by si sa o neho aj pobil aby si ho otvoril prvý.
Dôvod môjho odchodu je jednoduchý. Som iba ťarcha Rádu. Tá, ktorá všetko zničí. Tá, na ktorú sa zvalí všetko nepodarené. Tá najmladšia. Dúfam, že sa na mňa nehneváš.
Nikdy v živote som sa Ti nepoďakovala. Nevedela som povedať ďakujem človeku, ktorý mi zachránil život. Nevedela som povedať nič. Ani to ako Ťa milujem.
A ak ma budeš niekedy hladať, nikdy neohrozuj svoj život, pretože rovnako ohrozuješ aj ten môj.


Meg

List poskladá a strčí si ho do náprsného vrecka. Ešte stále sa z neho spamätáva.
Povedal by jej to. Hoc aj zajtra. Povedal by ako ju miluje aj to ako ho ubíja keď počuje ako v noci plače. Vykričal by to aj do sveta aby jej pomohol.
Plače. Po druhý krát v živote. Keby nebol taký hlúpy! Keby videl aj jej city. Keby otvoril tie svoje nezcitné oči! Samota ho ubíja.

Opatrne otvorí dvere kuchyne kde sedí väčšina Weasleyovcov a Lupin.
"Odišla..." Zvalí sa na najbližšiu stoličku.
"Kto?" Ozvú sa zboro všetci.
"Meg." Odpovie s tvárou v dlaniach.
"To nie je pravda. Určite si z nás vystrelila."
"Keby žartovala nenapísala by toto." Na stôl hodí list, odsunie stoličku a odíde. Nezniesol by tie prekvapené pohľady a teórie.
Je skalopevne presvedčený kam išla.

Sen ala Sinise má rád kolotoče

1. ledna 2011 v 12:27 | Taylorova99 |  Kecám
mactaylor

Nový rok mi spríjemnil pekný a šalený sen:)
Zjavila som sa v nejakej hale s stolmi a stánkami s jedlom. Uvidela som mamu a tak som za ňou utekala.
"Ja chcem ísť na ten kolotoč!" Povedala ako malé decko a ukázala na Crazy Show(neviem či ho poznáte, ale je to taká "lavica" ktorá sa točí na takej stene).
"No dobre." Odpovedala som jej akoby som ja bola jej mama. Naraz pozerám, že ten človek čo stojí veďla kabínky kde sa kupujú lístky je mi akýsi známy a naraz BUM! Šak to je Gary Sinise. Hneď som to povedala tatovi, ktorý tam bol tiež. Ako dobre, že nosm fotoaparát stále so sebou. Rýchlo som prišla ku Garymu a lámavou anglištinou, ktorú samozrejme pochopil som si povedala o fotku.
Zrazu sme sa objavili pri jednom s tých stolov a rozprávali sme sa(akým jazykom to už neviem). Hovoril niečo v zmysle, že práve prišiel z jedného z tých koncertov čo hrali pre armádu. Ja som mu odpovedala, že skvele hrá na base a robí pri tom dosť pekné ksichty. Zrazu sme boli úplne blízko pri sebe, skoro sme sa dotkli perami keď on niečo nezmyselné povedal.
Nakoniec som prišla na nejakú kinder diskotéku a čo nevidieť starý cap Gary si drtí na base pri nejakom malom dievčisku čo tancuje na nejakú tuc-tuc pesničku.
To je vše čo som Vám chcela povedať :))