Prosinec 2010

2011? Neverím!

31. prosince 2010 v 19:36 | Taylorova99 |  Kecám
newyear

To nám to rýchlo ubieha...onedlho budeme iba sedieť pred televízorom, pred hymnou si dáme protézu aby sme to aspoň nejako zvládli zaspievať a o 00:15 spať a to možno aj skôr...
Tento rok mi nič také nedal...no na pár vecí...konečne mám svojho vytúženého psa, Huggy s Jimbom(potkani) ešte žijú(a to je fakt udalosť), blog som tento rok dosť zanedbávala, poviedok tiež moc nepribudlo (aspoň si myslím)...na iné udalosti si nespomínam(pretože do mňa Don nalieva whiskey):)
Tak Vám prajem krásneho Silvestra a Šťastný Nový rok, nech je ešte viac úžasný, uspešnejší ako tento a nech dostanete všetko čo chcete;))
Tak ja končím:) a zajtra fakt, ale už fakt by som mala napísať ďalší diel Gimmauldovoho námestia a ak by sme sa fakt, že fakt nudili hor sa do čítanie tejto poviedky, alebo niektorej inej ;))
Majte sa krásne:)

With bass

30. prosince 2010 v 19:33 | Taylorova99 |  Gary Sinise
Nádherná fotka s Garyho milovanou basou, aj keď táto je staršia. Teraz má tu dokonalú hnedú♥
Gary Sinise

I wish Alan Rickman was single

30. prosince 2010 v 11:13 | Taylorova99 |  Alan Rickman
No nebol by to pekný darček?:))
alanrickman

Wine

29. prosince 2010 v 10:36 | Taylorova99 |  Alan Rickman
Akonáhle som zbadala túto fotku vedela som, že bude patriť medzi moje naj:)
alanrickman
Ako je o Alanovi známe, že sa vo vínach dosť vyzná. Ja by som s ním kľudne išla do nejakej pivnice s vínom, ale piť by sme ho určite nepili :D

0.2 Liev Schreiber

29. prosince 2010 v 1:23 | Taylorova99 |  Ostatné poviedky
Druhá polovica poviedky "Stretnutie so Schreiberom"
Hádam si na tú prvú pamätáte. Ak nie nájdete ju tu:)
Príjemné čítanie, každý komentár ma poteší ;)

Liev Schreiber

Pár krát sa potknem, pretože nepozerám pred seba, ale na neho a stále neverím.
"Prečo si vlastne tu?" Po veľkej námahe zo mňa vypadne.
"Pretože tu som pre okolie menej zaujímavý. Nikde žiadny paparazzi, žiadne fanynky..."
"No...vedľa jednej stojíte." Odvrátim pohľad na futbalové ihrisko okolo, ktorého práve prechádzame.
"Tak to nie si fanúšička v pravom slova zmysle. Taká čo keď ma zbadá začne za mnou utekať a hádzať sa mi okolo krku." Nakloní sa trochu viac ku mne. Keby som vtedy vedela, že budem vedľa neho aj by som si zapamätala jeho vôňu, ale takto som sa ledva vedela udržať na nohách.
Kráčame potichu. Doprdele vždy som bola hanblivá a teraz mám aj trému. Škoda, že som si nepripravila nejaký dotazník. Ale kto vedel, že ho niekedy stretnem? Nevadí nechám to na pani Náhodu.
"Máš krásnych synom." Vypadne zo mňa úplne idiotský kompliment.
Pousmeje sa a neodpovie. Ten si o mne musí myslieť.
"Nemala by si byť v škole?"
"Mala." Odsúhlasím, ale kto by išiel do školy keby mohol chodiť po boku Lieva Schreibera? Len blbec...
"A prečo nie si?"
"Lebo...lebo Ti pomáham." Blbšia odpoveď by sa nenašla?
"Takže keď budeš mať z toho zle vyhovoríš sa na mňa a budú na teba pozerať ako na blázna...dievča, dievča." Pokrčím plecami.
Má ten Schreiber pravdu...Keď to poviem mame ihneď smer Pezinok na cajlu.
Znovu myslím na návrat, ale ihneď ho zavrhnem keď sa mu pozriem do očí.
Po niekoľkých hodinách (20 minút) dorazíme do kaviarne. Príjemnej, teplej a pohodlnej.
Usadíme sa do odľahlého rohu a onedlho príde čašníčka.
Prv som si myslela, že si dá vodku no nakoniec to uhral na presso.
"Pomarančový džús." Ako študent a ako ten čo sedí vedľa Schreibera sa zmôžem iba na toto.
"Tak ako správnej fanynky sa musím spýtať, ktorý film..."
"No v Defiance ako Zus si bol skvelý. Síce v niektorých situáciách si sa mi vôbec nepáčil, ale väčšinou si bol ako vždy skvelý." Spomenie si na bitku medzi Zusom a Tuviom a na môj komentár keď Tuvia kopol Zusa medzi nohy :" Ej doriti a teraz nebudeme môcť mať deti."
"V X-menoch...dokonalé. Mám rada keď hraješ hajzlov. Škoda, že si v CSI umrel, ale tiež si to skvele zahral. V Mixed Nuts si bol dokonalý a..." Jeho zúfalý pohľad ma zastavil. Nebudem sa hnevať ak by okamžite odišiel. Môžem byť rada, že som chvíľku kráčala vedľa neho.
"Pokračuj."
"Nie...vždy som snívala o takejto situácii a hovorila si: Ja nebudem ako ostatné čo stále hovoria aký je úžasný, ako super hrá, pritom sa im to vôbec nepáči a film si pozrú iba preto, že Ťa uvidia. Keď sa im naskytne možnosť byť blízko pri tebe, začnú na teba pokrikovať, hádzať sa ti okolo krku.  Jediné čo som chcela spraviť keby som Ťa náhodou stretla, čo bolo doteraz nereálne, že by som si vypýtala autogram a fotku. To bol môj sen." Sklopím pohľad.
"Máš pravdu." Chytí ma za ruku, položenú na stole. Keby som chcela vybrala by som si ju z jeho zovretia no nespravím to.
 Vtedy si to uvedomím a pozriem mu do očí. Veď je úplne taký ako my. S chybami, s výnimočnými vlastnosťami, s takou istou krvou, možno s väčšou popularitou a s milujúci ľuďmi naokolo ( s tými pravými, nie s tými čo sa za nich iba hrajú).
Prvý krát počas nášho stretnutia sa uvoľnene nadýchnem a usmejem.
Práve teraz ho vidím ako normálneho človeka a nie ako platonickú lásku, nie ako princa snov. Vidím ho ako obyčajného chlapa, ktorý ma tiež sny a túžby.
Ruku odtiahne a pohladí ma po tvári. Akoby som bola jeho dieťa. Otcovsky sa usmeje a povie: " Som rád, že po svete chodí niekto ako ty, niekto, kto pochopil, že ľudia sa nedelia na slávnych a neslávnych, ale na dobrých a zlých." Jeho neustály úsmev už ma nedostáva na kolená a ruku mu pomaly z tváre stiahnem.
"Tak kam ti mám napísať ten autogram?" So smiechom v hlase.
Chvíľku sa hrabem v taške až vytiahnem zdrap papiera a pero.
"Tvoje ctené meno?"
"Magdaléna, ale ak chceš napíš tam Meggie."
Chvíľu niečo čarbá a potom mi papierik odovzdá.
"Milej, chápavej a nápomocnej Meggie. S láskou Liev Schreiber." Hodnú chvíľku sa usmievam nad jeho školáckym rýchlopísmom.
"A fotku?" Ach, ako dobre, že pri sebe nosí foťák.
"Neviem či by som nemal zmeniť to venovanie, ale že si to ty." Zoberie mi ho z ruky a primkne sa viac ku mne. Dotýkam sa jeho tváre tou mojou a už nepociťujem to extra vzrušenie. Cítim iba jeho chlpy čo ma šteklia na líci.
"Ešte nejaké želanie?"
"Mám ich viac, ale nechcem byť ako ostatný."
"Dve som ti splnil, ešte zostalo jedno."
"Ja...ja neviem." Sex? Tebe dobre trepe Meggie. Dobre, tak kto nemyslel na to ako sa miluje so svojim idolom, ale verejne by som mu to nikdy nepovedala.
"Tak to jedno si splním ja." Na chvíľku sa odmlčí a ja dúfam, že nepovie aby som už nadobro odišla.
"Sľúb mi, že ak by si mala akýkoľvek problém, alebo by si bola v New Yorku a nevedela niečo nájsť ozvi sa mi." Aj som si myslela, že si vymýšľa, ale keď mi hodil pred nos papier s jeho číslom bolo všetko jasné. Ja a v kontakte so Schreiberom. Hej svet! Záviď mi.

"A ja by som mal aj pomaly ísť." Zdvyhol sa, obliekol mi kabát, potom si obliekol svoje sako, zaplatil a obaja sme spokojne odišli.
Bozky na obe líca, ešte posledné poďakovanie (doteraz nechápem prečo mi ďakoval, veď to on mi splnil sen), zamávanie a nakoniec jeho chrbát. Pár krát sa otočil a usmial sa. A potom nadobro odišiel.
Vo vnútri sa mi rozlievalo krásne teplo a neopísateľne dobrý pocit. Vôbec som nemyslela na to ako budem doma vysvetľovať prečo som nebola v škole, prečo ma mama bude chcieť zobrať k psychiatrovi (Ha! Mám predsa fotku tak sa nikam nepôjde).
Veď ja vôbec nemusím nič vysvetľovať. Mne sa stačí iba zobudiť a poďakovať sa mojej fantázii za tento úžasný sen.

Ja Malkáč

27. prosince 2010 v 14:34 | Taylorova99 |  Kecám
ja malkac

Dalo by sa povedať: "Parádne!" Ako hovorí sám autor, ale ja Vám poviem aj trochu viac.
Ide o Román smutno-srandovinový ako je napísané na obálke.
V jednej relácii o tejto knihe Ľubo Dobrovoda hovorí, že si ju nikto nechcel prečítať nie to ešte kúpiť tak chodil po kníhkupectvách a dával ju zadarmo...Po prečítaní jeho kamaráti neverili, že dokázal niečo takéto napísať. Nakoniec sa knihy na našich pultoch míňajú rýchlosťou svetla.
Kto ju ešte nečítal má čo doháňať, pretože je úžasná. Plná smutných a srandovinovo-parádnych príhod zo života. Dobrovada si zapamätal asi všetky dôležité situácie, všetky hlášky jeho rodiny. Ako ho každý deň fackali, hádali sa a jemu sa to páčilo, pretože vtedy sa nebál.
Neviem čo by som ešte nepísala, iba že si ju choďte kúpiť. Potom sa niektoré časty knihy budete učiť naspamäť ako ja:))

Moje naj hlášky:

Ja som myslel, že by sme sa mohli zastaviť u uja Milana, lebo on má Joža, môjho bratranca a Jojo ma uči básničku Trtkajú sa dve muchy a ešte hovorí kokot, lebo chodí do školy.

"A plakal by, keby nejaká kurva na bicykli úplne zdemolovala dvere tatkovho milovaného auta. Lenže ty, chlapec celkom citovo tupý, po matke, by si neplakal ani nad otvoreným hrobom plnom mŕtvych otcov. Čo sú pre teba do krvy oškreté dvere nášho auťonka?" Nemám rád, keď tatko hovorí auťonok. Je to debilné.


Takto tieto slová nemajú význam, treba si prečítať celú knihu a nakoniec si vydýchnuť po ťažkom umeleckom zážitku :))

Liev Schreiber in Sydney

27. prosince 2010 v 11:57 | Taylorova99 |  Isaac Liev Schreiber
Schreiberovci sa vybrali do Sydney na predvianočnú dovolenku.
Fotky z 22 decembra.
Liev Schreiber
"Teraz skoč a ja Ťa akože naschval nechytím."

2010 New York Stage And Film Winter Gala

27. prosince 2010 v 11:34 | Taylorova99 |  Alan Rickman
Fotky z 12 decembra.
alanrickman
Aj keď je na ňom už trochu poznať, že starne, stále z neho tá enegria, charizma.
alanrickman

24/12/2010

24. prosince 2010 v 10:52 | Taylorova99 |  Denník Maca Taylora
mactaylor

Konečne!!!
Meggie varí, pečie, upratuje...no robí všetko, pretože ja, veľavážení Pán Taylor mám právo len na prejedanie sa, potrebu, pozeranie telky, prejedanie sa, potreba...a potom tá sľubovaná večera a potom darčeky. Ako len ja sa teším. A nehovorte mi, že vy nie! Nehovorte, že to o tom neni. Predstavte si, žeby ste si pod stromčekom nič nenašli(to je varovanie pre Vás, pretože keby som si tam nenašiel nič ja bolo by zle nedobre respektíve 3 svetová), no nemrzelo by Vás to? Mňa určite, aj keby tam bolo sprepáčením nasrané, ale potešilo:)
Darčeky som už samozrejme našiel a samozrejme na to aj Meggie prišla takže mám domáce väzenie(krava, kam by som teraz cez svietky aj chodil?)
Postelné obliečky s Montanou, celú diskografiu Jonasov a veci podobné, ktoré samozrejme milujem(a nesmejte sa aj ja VIEM vyjadriť svoje city!!!)
Jediné čo Vám môžem dať ja je jeden vrúci vienočný pozdrav, ktorý si budete(!!!) vážiť:))
Šťastné a Veselé:)

Šťastné a Veselé

24. prosince 2010 v 10:12 | Taylorova99 |  Kecám
christmas

Tak v skratke:)
Všetkým Vám želám Šťastné a Veselé Vianoce, rodinnú pohodu...veľa darčekov? nie, to nie, pretože ako si to uvedomujú všetci tak aj ja, že tie Vianoce sú fakt neni o tom čo dostaneš...
Prázdniny mi nezačali veľmi rúžovo...stala sa jedna dosť nepríjemná a smutná udalosť a včera ráno som bola so psom na veterine pretože má podráždení žalúdok(by ma zaujímalo čo ten požral)...ale už sa zotavuje:)
Mac sa samozrejme dnes ozve tiež(po dlhej dobe):))
Ešte raz Šťastné a Veselé Vianoce;)

Už len 3 dni

19. prosince 2010 v 10:53 | Taylorova99 |  Kecám
alanrickman

Aj keď nemám nárok na radosť, pretože za tie tri dni sa toho môže stať fak dosť...
Zajtra písomka z hygieny potravín...utorok písomka zo seminárov(ach ako sa "teším") a potom kino...v stredu sladké nič nerobanie v škole s gitarou:)
Vianočná nálada na mňa akosi nepadá, ale už sa na to pracuje+v najbližšej dobe si pustím Love Actually:)
Články žiadne, ale hádam sa to cez prázdniny zmení:)
Už nič nové...iba, že ma nasrali rakúšani...ako to, že nemali postavičku Severusa?:((
Majte sa krásne a užívajte si posledné tohtoročné dni v školy, dúfam, že úspešné;))
←Alan sa vie aj smiať♥

Sneh. Vec, ktorá sa vôbec nehodí k Severusovi

11. prosince 2010 v 13:23 | Taylorova99 |  Kecám
severus

Prepáčte, ale iný názov článku ma nenapadol:)) Myslím, že na ňom niečo pravda, pretože Severusa beriem ako človeka, ktorý nemá rád bielu farbu, teda ak by bol sneh čierny aj on by si určite užil snežné radovánky:))
Dnes sa mi snívalo ako píšem tento článok, ale neviem prečo začala som Vám tu vypisovať rovnicu a za chrbtom mi stála matikárka a dirigovala ma...
V Trnave normálne sneží...a to sa ten sneh prednedávnom roztopil(neznášam člapkanice!)
V utorok ideme do Viedne tak sa teším, ale potom ešte zostáva týždeň aj niečo školy, čo mi aj celkom prekáža(asi poprosím Adama Sandlera aby  mi požičal ovládač z Clicku):))
Myslím, že už viac zo mňa nevýde:)
+bola by som rada ak by sme si prečítali tú poviedku čo je pod článkom a aj poprípade okomentovali:)
A ďakujem Ann Taylor, ktorá si ju prečítala(ako všetky ostatné) a milo okomentovala ;))


Priatelia úžívajte si usneženého víkendu:))

Grimmauldovo námestie/časť druhá

5. prosince 2010 v 20:14 | Taylorova99 |  Grimmauldovo námestie číslo 12
Ďalšia časť novej poviedky. Hádam si ju prečíta viac ľudí, ako tú terajšiu a ak by ste si chcela prečítať prvú časť nájdete ju TU.
Poprosím o vyjadrenie kritiky, či hádam aj pochvali:)

severus

Po dvoch hodinách neustáleho komandovania zo strany pani Weasleyovej sa schôdza konečne začala.
Členovia rádu postupne prichádzali a miestnosť bola taká naprataná ľuďmi, že som ledva rozoznávala tváre. Sirius už s trocha lepšou náladou si sadol oproti mne. Udychčaný Kingsley, ktorý si sadol vedľa mňa mi začal rozprávať o tom ako ho dnes Yaxley slovne napadol. No nevnímala som jeho osopovanie, pretože práve vchádzal Snape. Pery mal vykrivené do úškľabku plného sarkazmu. Pokúsila som sa nevybuchnúť hnevom a tak som sa zhlboka nadýchla. Hnev pominul hneď po príchode Dumbledora. V miestnosti nastalo také ticho, že bolo počuť tiché pochrapkávanie pani Blackovej.Dumbledor obsadil miesto za vrchom stola. Polmesiačikové okuliare mu viseli na špičke nosa. Ruky, popretkávané  žilami si položil na stôl. Koľko storočí prežil tento hrdina? Koľko životov zachránil a koľko ešte zachráni?  Otázky, na ktoré hádam nikto nepozná odpoveď.
"Tak Vás tu vítam moji drahí." Každého oskenoval svojim pohľadom ponad polmesiačikové okuliare.
"V prvom rade sa chcem znovu poďakovať Siriusovi, že nám umožňuje aby sme sa stretávali tu." Sirius len pokýval hlavou a nútene sa usmial. Snape niečo nezmyselné zafrfľal, no nikto si ho nevšímal.
"Severus? Máme nejaké nové informácie?" Dumbledorov pohľad náhle preskočil na Snapa. Ten sa narovnal na stoličke, odkašľal si.
"Temný pár je nazlostený, dosť nazlostený." Neznášam keď mu hovorí Temný Pán. Znie to tak povýšenecky.
"Hovorí, že akonáhle sa dostane k zbrani, bude ešte horší ako predtým. Už vie kde sa nachádza..."
"Ako to môže vedieť?" Ozve sa Artur, ktorý pohľadom pretína Snapa.
"Tuto Magdalena..." Zaborí do mňa jeho čierne oči. "...by sa mala viac pozerať okolo seba." Pery znovu vykriví do úškľabku.
"Prepáčte Severus, ale ako to myslíte?" Hlas sa mi trasie.
"Tak, že si išla na ministerstvo..."
"Ale akonáhle som zistila, že ma Dolohov sleduje odbočila som a odišla!" Odpoviem ráznejšie. Všetci sa na nás otáčajú, okrem Dumbledora. Ten sa pokojne usmieva a pohráva sa s koncom svojej brady. Ja ho snáď nikdy nepochopím.
"To je úplne jedno! Uvidel, že smeruješ na Oddelenie záhad! Všetko si pokazila."  Mám nutkanie vybrať prútik a mučiť Snapa toľko, že na to nezabudne do konca jeho hnusného života.
"Len pokojne." Zvolá Dumbledor a trochu povolí napätie. "Nechceš nám niečo povedať, Meg?"
"Nie!" Neviem kde sa vo mne zobrala odvaha odporovať Dumbledorovi, ale vstávam od stola a odchádzam.
Počujem už len Mollyine zhíknutie, Snapovo opovrhnuté odfúknutie a odsúvanie stoličiek. Ponáhľam sa hore, pretože nemám náladu rozprávať sa s niekym.
No v jednom má Snape pravdu. Som neschopná. A to je jedna z vecí prečo by som mala odísť z rádu. Nedokážem pomôcť druhým, pretože pokazím všetko čo sa len pokaziť dá. No aj tak Snapa ešte viac nenávidím.
Vykloním sa z dreveného zábradlia schodov aby som videla či už odchádzajú. Zazriem koniec Dumbledorovho strieborného plášťa. Ďalej už nedovidím, pretože mi v tom zabráni Siriusova hlava. Hneď ako ho registrujem začnem znovu kráčať po schodoch.
"Nič si z toho idiota nerob je to len..." Zatresnem mu dvere pred nosom.
"Prepáč, chcel som len pomôcť." Ospravedlnenie zanikne v drevených dverách.
O pol hodinu som potichu kráčala dolu schodmi a prútikom usmerňovala vznášajúce sa kufre.
"Len nech ma nikto neuvidí." Priala som si potichu.
"Pani sa poteší, že odchádzate." Z rohu sa vynorí zapáchajúci Kreacher.
Srdce mi tlčie viac a viac ako som sa približujem k dverám. Pozrám som na kuchynské dvere, za ktorými jel počuť šum. Niekde v hĺbke som si prajem aby z nich niekto vyšiel a zastavil ma. No nevyšiel nikto.Siahla som do vrecka cestovného plášťa a vytiahla list, položila ho na držiak dáždnikov z trolej nohy a otvorila dvere.
Chvíľková strata dychu a motanie hlavy, čiže príznaky premiestnenia. Okolo mňa je tma, vidím iba črty robustnej železnej brány a plota.Toto je to jediné miesto, kde sa cítim ako doma. Rokfort.

Liev Schreiber films hockey scene

5. prosince 2010 v 11:07 | Taylorova99 |  Isaac Liev Schreiber
Vôbec neviem o aký film ide, ale táto scéna vyzerá zaujimavo.

Liev Schreiber
WTF? Nejaké dlhé vlasy má...
Liev Schreiber
Liev asi dobre papá, súdiac podľa štípacích líc:))
Liev Schreiber
Tak ma napadlo, má Liev suspenzor?:D Teda ak taký veľký vyrobili =))
Liev Schreiber
Neuveriteľné...
Liev Schreiber
Ach tá mimika:))
Liev Schreiber
Liev Schreiber
"Po 5 minutovej práci som strááááášne unavený."
Liev Schreiber
Oni mu tie vlasy asi fakt prilepili...

Už na mňa padá nálada Vianoc

5. prosince 2010 v 10:17 | Taylorova99 |  Kecám
severus

Ako ako určite všetci sa teším na Vianoce. Nejde o darčeky, no dobre, tak samozrejme ma potešia, ale tá nálada, pohoda, že nič nemusíte robiť, iba žrať koláče, šalát a všetko ostatné. Sadnúť si do kresla, otvoriť knihu a čítať alebo iba pozerať ako padá sneh. A nech si ma ten hore(Či už Perinbaba keď na Vianoce nebude padať.
Teraz tu máme snehu dosť, dosť na naše nížinné podmienky, takže sa teším aj tomu, že mi je zima.
Inak sa mám celkom fajn a nemôžem sa dočkať prázdnin. Aj by mi stačila tá Viedeň čo ideme 14 decembra.
Chcela som sa ozvať aspoň takto, keď mi je zaťažko pridať nejaký zrozumiteľný článok:))
Majte sa krásne:)