Červen 2009

Carmine, A.J., Eddie

29. června 2009 v 15:57 | Taylorova99 |  CSI NY- ostatné
Ale tak ja fakt nemôžem z tejto fotto:D...
A.J. mal narodediny...tak to chápeme:D...Chlapci pod vplyvom alkoholu:D...teda hlavne Eddie:D

Glo-Glo-Glo...Gloria:D

29. června 2009 v 15:50 | Taylorova99 |  Eddie Cahill
Don chlastá pivko:D...no fuj:D
...a vo vačku ma schovanú ploskačku:D
On aj smiešno pije:Dje to možnééé:D

0.1 Nie som taká ako ostatný

28. června 2009 v 20:00 | Taylorova99 |  X-men poviedky
Poviedka o ktorej som Vám dnes hovorila:)tak som zvedavá na vaše reakcie:)

Tak ako každý večer aj tento som sedela na streche a sledovala osvetlené mesto. Nikdy som nepatrila do skupiny normálnych ľudí. Bola som iná ako ostatný. Nikto to na mne nebadal, nikdo nevedel tú skutočnosť. Videli ma iba na fotkách, no netušili, že som to bola ja. Nikdy som sa nebála o svoj život, ale o identitu. Keď ľudia uvidia moju tvár už sa úplne vytratím zo spoločnosti a najviac mi bude ľúto ľudí, ktorých mám rada. Moja mama si myslí, že spím vo svojom byte a snívam. Povedať jej pravdu a už by som ju nikdy nevidela.
Zacítim niečo, čo nevonia ako normálny človek, ale ako ja. Obzriem sa, no nič tam nie je. Pozriem na opačný roh strechy. Niekto tam je. Chcem sa k nemu priblížiť no nespravím to. Alebo, žeby hej? Veď nájsť človeka ako som ja nie je jednoduché. Som nerozhodná ja viem. Opatrne prejdem na druhú stranu, no obávam sa jeho reakcie. Ani sa neotočí len pohodí hlavou. Som pri ňom tak blízko. Odskočí a dopadne na zem s takou ľahkosťou akoby bol mačka. Z dola na mňa pozerá. Oči mu tak neuveriteľne svietia. Nachvíľu zostane stáť a pozeráme na seba.
"Čo sa stebou deje?" Spýta sa ma Lucia. Vie o mne veľa vecí až na jednu.
"Hmmm?" Stále musím myslieť na toho muža zo strechy. Bol mi tak blízky. Vždy keď sa mu chcem prihovariť utečie.
"V poslednom čase si nejaká iná." Iná som celý život...pomyslím si.
"Iná? Som normálna. Taká ako vždy." Kiežby som taká nebola.
"Keď myslíš. Tak ja musím ísť." A odíde. Pokojne sa posadím na lavičku a rozmýšľam. Začne sa zmrákať a hneď nato sa rozprší. Všetci ľudia pozaliezajú do svojich príbytkov a ja si len tak skáčem po strechách. Zmáčané vlasy mi priliehajú k telu. Hromozvodom sa šplhám hore na strechu. Aj keby do mňa vrazil blesk...nepomohlo by to. Padnem na zem pod ťarchou neznámeho tela. Je to ten "mačkomuž".
"Čo to robíš?" Vyletím na neho. Neodpovedá, ale zase zoskočí a odíde. Takto to už ďalej nepôjde. Už sem nebudem chodiť. Nájdem si inú strechu na ktorej môžem rozmýšlať o mojom spastačenom živote.

Doma sa zvalím na postel a čakám kým zaspím.
"Vieš o mne. Vieš kto som. Poznáš ma už dlho, len si to neuvedomuješ. Ja a Ty patríme k sebe. Sme rovnakí, no tak neznámi. Nechcem Ťa zabiť, chcem Ťa milovať." Aký je rozdiel medzi smrťou a láskou? Asi žiadny. Pre lásku ľudia umierajú.
Zobudím sa ako inak celá spotená. Ťahá ma to k oknu, ale prečo je otvorené? Bol to naozaj sen? Asi nie, pretože hľadím zoči-voči do jeho očí. Nečitateľný výraz sa zjaví na jeho tvári. Nechty zatína do parapety a nohamy sa drží steny. Bez slova mi podá ruku. Neváham a chytím sa jej. Mám taký pocit, že s ním som v bezpečí. Nemusím sa pretvarovať.
"Kam..." Pery mi zdobí jeho prst. Pevne ma chytí a odkočí od steny. Dopadneme na zem. Myslím, že ma pustí no nie je to tak. Odrazí sa nohamy od zeme a skočí na ten najvýšší topoľ, z ktorého preskočí na strechu. Tam ma pustí. Až teraz si uvedomujem aký je krásny. Špicaté zuby mu vytŕčajú z úsmevu. Mohutnú hlavu má nahnutú na bok a skúma ma.
"Som Victor." Prehovorí a jeho hrubý hlas mi láme srdce. Poznám ho len malú chvíľu a už som ním očarená.



Bla,bla,bla:D

28. června 2009 v 16:34 | Taylorova99 |  Kecám
Tak sa zase hlásim dúfam, že už natrvalo:D...nudím sa ako pes:D...aspoň, že dnes je CSI:)bo neviem čo by som robila:D...dnes prídám nejaké fotky:D...a píšem poviedku asi sériovú:D...ale nie na veľa častí, pretože useknúť to iba jednou by nemalo význam:D...
A práve počúvam jeden super song:D...veď si ho sami vypočujte:
Proste Billy

Súťaž:)

23. června 2009 v 19:22 | Taylorova99 |  Kecám
Takže som sa zúčastnila súťaže o komentár k fotke u Chicago:)tak keby ste boli dobry a dali mi hlas:)alebo keby ste dali hlas niekomu inemu::)Dakujem:)
A hlasomvať môžete TU xD
a ešte ras Ďakujem:)

Sb Veve

21. června 2009 v 11:05 | Taylorova99 |  Blogy
Veľmi strašne sa ospravedlnujem...viem ze je to trápne vyhovorit sa na školu ale čo...tak prepáčte:(...fakt mi je to ľúto...len čo toto dopíšem idem obehať všetky SB...cez prázdniny to tu bude iné:)verím, že články budú pribúdať rýchlosťou svetla:)
Veve SB:úžastná blog ako každý o CSI ktoré ja tak milujem:)oplatí sa pozrieť TU:)!!!
a Diplom si vyzdvihni TU:)

14 Vivat Vegas

17. června 2009 v 20:54 | Taylorova99 |  CSI NY 1 séria
Ďalšia poviedka zo série NY:)


Sedím na jednej s tých sedačiek, na ktorých sa snáď vystriedalo milión ľudí.
"Let 2447 odlieta za desať minút." Vyhlási pani na informáciách. Pomaly sa zdvyhnem a prederiem k ďalšej milej slečne aby som jej mohla odovzdať letenky.
"Šťastný let." Úprimne sa usmeje.
"Ďakujem."Stále musím myslieť na Dona.Vôbec sa so mnou nerozlúčil. Ani neviem ako a už sedím v lietadle.
"Pripravte sa na štart."Povie letuška. Sedím pri okne a ešte raz si pozriem New York. Jeden muž je čoraz bližšie k lietadlu a niečo kričí. Keď ma zrak neklame vidím Maca. Áno je to on. Čierny kabát mu povieva vo vetre. Nikdy som nevedela odčítať z pier, ale toto by vedel každý. Slovné spojenie Milujem Ťa. Vidieť ako mu to vychádza z úst ma núti opustiť priestory lietadla a rozutekať sa za ním. No ako na porážku lietadlo práve vyštartovalo. Nuž čo takto to už v živote chodí. Pozerám do prázdna a myslím na neho.
"Niečo pod zub?" Spýta sa letuška.
"Nie ďakujem." Nemám rada lietanie tak z hlavy vytrasiem všetky myšlienky a ponorím sa do spánku.
Neprejdú ani dve hodiny a už stojím pre letiskom s taškou okolo pleca ako pravý turista. Som zvedá čo bude so mnou teraz. Človek, ktorý sa vie orientovať vo Vegas je macher. Aj keď New York nie je tiez nejaká malá dedinka, ale ten poznám už naspamäť. Moju predstavu NY mi z hlavy vyhodí lasvegaský policajt.
"Dobrý." Usmieva sa. "Ja prišiel pre vás tak nasadajte." Pobúcha po sedačke spolujazdca.
"Ďakujem." Usmejem sa tiež aby to nevyzeralo blbo. Bez slova nasadnem a mlči premýšľam o nových kolegoch.
"Prvý krát vo Vegas čo? Inak ja som Dave."
"Meggie teší ma." Potrasieme si rukou. No bolo to bleskurýchle pretože sa musel venovať riadeniu. "Uhm prvý a dúfam, že nie posledný."
"Som zvedavý čo odpoviete po 3 dňoch." Keď myslíš. Pomyslím si.
" Tak a sme na mieste." Zasvavíme uprostred púšte. Pred nami je len jedna budova kriminálky. Celkom pekná. Obaja vojdeme dnu.
"Teraz choďte rovno potom doprava a hľadajte nápis na dverách Det. James Brass. A dovidenia." Odíde a ja sa začínam báť. Detektív Brass to znie ako Detektív Flack. Ale tie osoby su určite odlišné. Teda v to dúfam. Veď stretnúť človeka ako je Don...zatrasiem sa...je nemožné. A teraz príde tá chvíľa stretnutie s novým človekom. Jemne zaklopem.
"Ďalej." Celkom príjemný hlas.
" Dobrý deň..." kúsim zo seba zhodiť trému.
"Aaa Vy ste tá nová. Flacková ak sa nemýlim." Milý usmievavý pán.
" Presne tak." Pokúsim sa o úsmev.
" Tým pádom Don Flack je Váš manžel?" Pri slove manžel za neubránim smiechu. Ľutujem osobu, ktorá sa ňou stane.
"Brat."
"Hneď mi to bolo podozrivé."Usmeje sa a prstamy poklopkáva po sklenenom stole. "Myslím, že dnes robiť nemusíte, ale račej sa choďte spýtať Grissoma. Budem gentleman a zaveniem Vás tam."
"Ďakujem." Dnes su na mňa ľudia až príliš milý. Určite sa to o chvíľku zmení. Cestou cítim divné pohľady ľudí, ktorý si niečo mrmlajú a hlave jeden extra nesimpatický laborant. Ako tak stojím pred dveramy šéfa nočnej smeny a hľadám tie správna slová tie dvere sa otvoria a uvidím človeka o ktorom som len tak snívala. Okuliare, pod ktorými sú schované tie najúžastnejšie modré oči na svete, tvár, ktorú jemne dokresľujú vrásky, proste dokonalosť sama o sebe. Keby len tak Mac vedel čítať myšlienky. Nezmôžem sa ani na jedno slovo.






POTKANíííííCI:)

17. června 2009 v 16:58 | Taylorova99 |  Kecám
Áno a ten deň prišiel:D...dnes o 12:01 mi príde SMS od mamy: "Alice rodí." To je môj potkan potom:D...tak ja si pekne prídem domov a vidím 5 krásnych na seba sa nepodobajúcich potkanov:):D...nwm co mam od rozpakov napisat:D...tak pridem aj fotto:D...vyzera to jak alien ale zlaty:D
a kedze milemu ENTER4U zase šibe davam sem odkaz:D takze si to mozete pozriet TU!!!

Nudný deň aneb nech žijú ťaháky:D

15. června 2009 v 17:24 | Taylorova99 |  Kecám
Ahoooooj:D...tak sa hlásim po dni...dni plnom písomiek:)a zážitkou:D...prvá matika:)csss ona nám tam dala aj teóriu:)nech žije otvorený zošit pod lavicou:D...Slovina tííí ona skúšala:D...a ja som sa neučila:)má šťastie, že ma nevyvolala:D...a sloh ani nekontrolovala:D...potom anglina ťahák na celú A4:D...dobrý bol:D...4 hodina Latina:D...ďalsí ťahák...tiež sa zišiel:)a potom to už bolo v pohode až na tie tri hodiny s našou hrbaňou(triedna profesorka:D...)...zajtra máme, že Anatómiu:D...pekne teda:D...a v stredu,alebo štvrtok možno ideme na dlho očakávanú exkurziu:D...keď to víde budem šťastná:)...tak a to by bolo asi tak všetko a ešte ma serie stránka ENTER4U
a to je vše:D...

Ospravedlnenie

14. června 2009 v 9:55 | Taylorova99 |  Kecám
Viem, že to tu poslednou dobou zanedbávam a zanedbávam aj SB, čo mi je strašne ľúto, ale mám toho veľa tak napr. dnes:napísať sloh, slovíčka z latiny, slovíčka z angliny, matika, slovina a projekt na hipoterapiu...asi tak:D...skúsim sem ešte niečo pridať a som zvedavá ako to dopadne u Týnky:)sa teším:)

Úúúúú a dnes mám výročie svadby z Lievom:D...všetci ste pozvaný:)ale nemám pozvánku tak nejakú možno spravím:D...alebo ju spravím dodatočne:)
A som sa chcela spýtať, že chodí niekto na Facebook?:D

Odpustenie

10. června 2009 v 18:33 | Taylorova99 |  CSI poviedky
Takže poviedka do VLS u Týnky:)no som zvedavá ako dopadnem:)a sorry, že som sa tu dlho neukázala a nič nepísala, pretože som toho mala veľa:)


Odpustiť sa dá hocičo, no záleží na charaktere človeka. Myslím, že on má dosť veľký charakter. Nikdy sa nedal ovplyvniť druhými. Keď vedel, že má pravdu, čo vždy mal, stál si za ňou. Mala som ho rada, ale to čo som spravila...teda spravili sme si to navzájom, lenže ja som začala a tým som to odštartovala. Spomínam na to s toľkou nechuťou, že sa mi prevracia žalúdok. Každý večer som si sama lýhala do postele a s výčitkami svedomia zaspávala. Párkrát za noc som za zobúdzala celá spotená s uslzenými očami. No najhoršie bolo ráno. Vstávala som s tou skutočnosťou, že som ho stratila. Aj keď to je trošku sebecké, ale ľutovala som samú seba. Ľahké som to nemala ani v práci, no to bolo to najposlednejšie na čo som myslela. Iba on mi blokoval pamäť a nevpustil dnu iné myšlienky. Nemala som nikoho kto by ma utešil, pohladil po tvári a povedal: "Milujem Ťa." Tak krásne to vedel vysloviť iba on. Najradšej som mala pohľad do jeho očí. Tak úprimných a dokonalých očí. Chcem spraviť vec, na ktorú som pomýšlala už dlho. Ísť za ním a žiadať o odpustenie. Či už povie nie, alebo áno pokúsim sa s tým žiť, no nikdy nezabudnem. Až teraz pochybujem o tom či ma naozaj miloval, či to so mnou myslel vážne. Veď povedal: "Nikdy Ťa neopustím." Verila som mu. Spravím to! Poviem ako ho milujem, ako ma to mrzí. Aj keď sa strápnim.
Vošla som do tak známej budovy. Bola ako môj druhý byt. Vždy keď mi bolo najhoršie mohla som sa pod ňu schovať. A teraz ako kamenný stĺp stojím pred jeho kanceláriou. Viete ako to je. Odhodlávame sa na veci a keď príde tá chvíľa váhame. Dvere sa rozrazia a v nich stojí on. Nachvíľu sa zamrazí jeho chôdza. Odsotí ma tak drsne, že cítim jeho ramennú kosť. Neodradí ma to. Počkám si. Chcem mu to vysvetliť, aj keď on to má už dávno vysvetlené a hovoriť mu pravdu asi nemá význam. Čákam už pol hodinu, no nič sa nedeje. Nádej vo mne hasne. Hlavu mám v dlaniach a srdce sa mi topí v plameňoch. Zvuk jeho krokov zaregistrujem ihneď. Poznám ten melodický tón naspamäť. Keď jedna noha nasleduje tú druhú, a naopak. Neodvážim sa pozrieť tým smerom. Ucítim jemný vánok, ktorý mi pohladí líce. Ako keby mi šepkal do ucha tie najkrajšie slová, ale bol to obyčajný vánok zatvárajúcich sa dverí. Vtedy mi vnútorný hlas povie: "Choď a sprav to na čo si tak dlho čakala."
Odtiahnem sa od steny, naberiem do pľúc čerstvý vzduch a otvorím dvere. Na moment zaváham. Možno, že toto všetko je sen. Predstava. No tak nádherná. Jeho modré oči laserom prevŕtajú tie moje. Mám začať rozprávať, alebo stáť ako múmia bez úst. No práve tak sa cítim. Akoby som mala okolo celého tela obviazaný "toaletný papier".
"Prepáč, že Ťa vyrušujem, ale ja..." Hlas sa mi chveje ako Richterova Stupnica pri tom najväčšom zemetrasení. Neodpovedá. Iba si zloží okuliare, založí ruky a zo zaujatým pohľadom ma začína počúvať.
" Bolo to hlúpe. Stratiť Ťa...Stratiť tie najúžastnejšie spomienky v mojom živote bola strašná sprostosť. Chápem keď povieš, že ma nemiluješ, nenávidíš. Dá sa s tým žiť, ťažko, ale dá." Prehĺtam všetky sliny nahromadené v ústach. Stále neodpovedá. Viem čo chce povedať. Chce aby som odišla a viac sa neukázala. Aby som už nebola súčasťou jeho života.
"Odpusť." Poviem nazáver. Otočím sa. Pohľad jeho röntgenových očí cítim na chrbáte. Prevŕtajú mi srdce, mozog a dúfam, že tam ostanú. Aspoň ako posledná spomienka. Tak neutrálne krásna spomienka. Otváram dvere a dúfam, že on otvorí aspoň ústa.
"Miluješ ma ešte?" Jeho hlas mi zamrazí ruku na kľučke. Váham čo mám povedať. Nakoniec zvolím tu lepšiu cestu. Pravdu.
"Nikdy som neprestala."
"A myslíš, že ja áno? Nepomyslel som na nič iné. Dokonca ani na seba." Pomaly kráča ku mne. Chce ma objať, alebo mi vlepiť facku? Chce ma milovať, alebo nenávidieť? Je to iba na ňom. V očiach mu svietia iskierky plamienkov. Tváre nám oddeľuje iba vákum. Preruší hranicu a pobozká ma.
"Ja už som ti odpustil dávno, no nevedel som ako si na tom ty." Pousmeje sa. Slza....jedna, druhá...prerušuje moju usmiatu tvár. Myslela som, že to iba ja som bola tá, ktorá na neho nezabudla a on bol na tom tak isto. Odteraz už žiadne odpustenia, pretože nebudú žiadne chyby.






13 Oznámenie

3. června 2009 v 13:58 | Taylorova99 |  CSI NY 1 séria
NO takže súťaž u Týnky sa už začala:)no uvidíme čo so mňa víde...a práve teraz ide Chicago písať test tak jej všetci silno držíme palce:)a poviedka:)
Už hodnú chvíľku pozerám na spiaceho Maca. Je tak chutný. Nechcem ho budiť,tak potichu vstanem. Pozbieram na zemy ležiace veci a okráčam domov. Všetci dobre vieme čo bude robiť Don. Stolička pri dverách a na nej spiaci Donald. Presne táto predstava sa stáva skutočnosťou.
"Bola si kde?" Zdivhne sa zo stoličky a prechádza sa po byte s rukamy za chrbátom. On si asi neuvedomuje,že vypočúva mňa a nie podozrivého.
"Aj ja ťa zdravím Don."
"Pýtam sa ťa!Kde si bola?"
"Nemám 16!"
"To ma nezaujíma!Som tvoj brat a nemienim sa o teba zase báť."
"Nebuď detinský Don.Bola som s Macom a čo!?"Vyklopím to a bez slov odídem.Ten Donald ma dožiera k zúrivosti.
"K*rva."Zakopnem o dvere.Samozrejme že hneď pribehne Don.Keď zbadá,že si fúkam na nohu pochopí to a odíde.Aspoň,že tak.
Sadnem si za stôl.Na mobile mi svieti nová správa.
"Ďakujem, že si."
Odosielateľ:Mac Taylor/6:57
Pousmejem sa a konečne sa vyberiem do práce. Bez pozornosti Dona je mi skvele. Nikto ma nesekíruje a ani nesleduje.

"Dobré ráno zlatko." Chytí ma okolo pásu Sheldon.
"Aj tebe krásne." Otočím sa na kolegu.Pomaly kráčame k labáku.
"Bola znásilnená dosť brutálnym spôsobom. Na zápästí ma stopy po povraze. Na hrudi mala modriny od kolien." Ukáže mi fotku.
"Si v poriadku? Račej si sadni." Tlačí mi na ramená.
"Som v pohode." Zaregistrujem Macov ustráchaný pohľad. Hlavne nech za mnou nechodí.
O niekoľko minút sa vráti Sheldon.
"Máme stopové množstvo prachu na spodnom prádle Emily. Ale na analýzu to postačí. A mimochodom volá ťa Pán dokonalý." Hodí hlavou na Maca. Dva krát mi hovoriť nemusí.
"Ahoj mám pre teba...ehm...ako by som to nazval." Nenachádza správne slová. "Vidím, že tento prípad ťa dosť vyčerpáva a pred chvíľou mi prišiel fax z Las Vegas. Pamätáš na vraždu Stephenie Meyerovej? Mysleli sme, že to bola normálna vražda, ničím zaujimavá. Až nato, že vraha sme nikdy nechytili. No a pred týždňom sa toto isté opakovalo v Las Vegas. To isté DNA bez tváre a osobných údajov. Ten istý systém vraždenia. Určite ten istý vrah. Tak som sa rozhodol poslať ťa tam. Ešte taká drobnôstka." Zaklipká očami. "Odlietaš za tri hodiny."
"Si robíš prču čo? Ale Mac prečo práve ja? Máš tu lepších ľudí ako ja Stella, Danny a ostatný tak prečo?"
"Ja by som to bral. Nový ľudia, nový muži a možno nová láska." Čo to hovorí?
"Prosím? Kto ti dnes robil kávu? Adam, že? Mám iba teba aj keď nejaké spestrenie by nebol zlé." Trošku jeho žiarlivosti nezaškodí. "Ale aj tak ťa milujem." Opriem mu dlaň o hruď. Zachveje sa mu.
"Nemaj strach Don o tom vie. Myslím, že mu vyhovuje tvoj odlet aspoň sa môže odreagovať od stále frflajúcej sestry." Zasmeje sa.
"Počkaj keď sa vrátim dostaneš na zadok." Pohrozím mu prstom.
"Poprosil som ho aby ťa odviezol." On mi robí samé naschvály.
Mlčky sedím v Donaldovom aute. Myslím, že ani nedýchame. Bez slov ma vysadí pri našom byte a taktiež bez slov aj odíde. Pobalím si pár užitočných vecí. Som zvedavá na nových ľudí, postupy ich vyšetrovania a hlavne na Las Vegas. Ani som sa nerozlúčila. Vôbec neviem kedy sa vrátim. Hlavne, že mám letenky.







Všetko raz umrie

1. června 2009 v 15:13 | Taylorova99 |  Ostatné poviedky
Ďalšia jednorázovka...nwm kedy bude pokračovanie NY...ale možno tento týždeň, alebo výkend:D



Oči mal plné chladu,nenávisti a asi aj sklamania. Akoby bol mŕtvy.

"Vypadni! A viac mi už na oči nelez!" Takého som ho ešte nepoznala. Ako povedal tak som aj spravila. Vypadla som z budovy, mesta a z jeho života. Už som sa s tým zmierila. Skutočnosť bola však horšia. Nebol deň a myšlienka, ktorá by ma nepriviedla k nemu. Videl to! Videl ma s ním, no bolo to inak. Ale vysvetlovať to nemalo zmysel. Tak ako hovoriť slepému, že raz uvidí. Nikdy by som mu neklamala, nepodviedla ho. Vždy som hovorila pravdu, vždy som bola verná. Umrela by som iba pre neho a pre neho som aj žila. Od tej doby som ho nevidela. Ba hej, raz. Vyzeral šťastne. Mala som chuť zastaviť sa pri ňom a do noci sa rozprávať no nemala som na to "gule".

Po niekolkých rokoch keď sa zdal život kvalitnejší a rozpory v mojom mozgu utíchli...teda to som si myslela iba ja...som ho videla znova, no bolo to úplne iné.

Len tak som sa prechádzala po prázdnych uliciach mesta a počúvala pieseň akéhosi pouličného hudobníka.

Chyť tú potápajúcu loď a nasmeruj ju domov

Ešte máme čas

Pozdvyhni svoj hlas plný nádeje, teraz sa môžeš rozhodnúť

A už si to tiež spravil



Pomaly padám

Tvoje oči ma poznajú

A ja sa nedokážem vrátiť

Ten pocit ma zaplavý a úplne ma vymaže

Akoby som sčervenal

Už si trpel dosť

A bojoval sám zo sebou

A tento čas, to je Tvoja výhra


Hlas hudobníka sa donesie až ku mne. Tak známy hlas. Tak ukľudňujúci a zároveň tajomný. Chcem vidieť jeho tvár. Pomaly prikráčam k dotičnému a hodím mu dolár. Veď za takú krásnu pieseň si ho zaslúži. Zdvihne ku mne pohľad. Zaregistrujem jeho oči. Žalúdok mi spraví tri saltá. Rozbehnem sa preč, domov. Tam kde môžem byť sama. Myslela som si, že už je to za mnou. Vedela som, že deň ako je tento raz príde. Snažila som sa nemyslieť, nerozprávať. V práci sa všetko zmenilo. Každý deň som sa tešila ako konečne prídem domov a zalahnem do postele plnej spomienok. No tento raz to bolo iné. Pred dveramy ležal list.

Na obálke bolo napísané: "Otvor ak chceš vedieť pravdu." Ani na sekundu som nezaváhala. Nebolo tam toho načarbaného veľa.

Bol to úder pod pás. Veľmi to bolelo a bolí to aj dodnes. Nikdy som nebol šťastný. Už som neochutnal ten pocit mať niekoho rád. Pamätáš na ten deň? Hneď ako som vyslovil tie slová som to oľutoval, ale už bolo neskoro. Odišla si a s tebou odišla aj časť môjho ja. Všetci sa čudovali čo sa so mnou deje, no ja som len ďalej kráčal a hladal ťa. Bola si svetlo na konci tunela, ktoré ma dokázalo vždy rozveseliť, utrieť mi slzy a s povzdychom povedať: "To zvládneme." Chcel som ťa iba vidieť a povedať: "Vráť sa mi." Začneme nový život s novým snívaním o budúcnosti. Nikdy som ťa neprestal milovať.

List som znovu vrátila do obálky. Počkám čo sa bude robiť ďalej.

Čakala som dva roky a nič. Ani správa, ani telefónát, proste nič. Ľudia dokážu zabúdať, ale ja nie. Som neobyčajná? Som mutant? Nie...som...teda bola som zamilovaná. Teraz už nie, pretože jeho nie je. Zomrel a ja som sa to dozvedela ako posledná.