Chcem byť všetko zároveň

31. srpna 2013 v 17:18 | Meggie |  Kecám
Yellow matter custard dripping from a dead dog's eye...
(Milujem Lennonovu fantáziu!)

Článok nebudem začínať koľko som tu nebola a blahblah. Veď na tom ani tak nezáleží.
Som tu a teraz. Píšem a práve na ničom inom nezáleží.
Miestami som najšťastnejší človek, miestami je mi na figu z tohto sveta plného hlúposti a reality!
Uvedomujem si toľko zlých vecí, ktoré ma v živote čakajú a chce sa mi z toho plakať na večné veky.
A uvedomujem si aj tie pekné, možno vymyslené, ale predsa plné nádeje, bozkov a úsmevov od ŽIVOTA.
Toľko by som vám chcela povedať a zároveň ani neviem ako!
Hudba mi v poslednom čase dáva toľko vecí naraz, až sa mi "mlží" pre očami z tých všetkých farieb. A som aj naštvaná na pominuteľnosť ľudského života, pretože určite nestihnem popočúvať toľko dobrých, neznámych vecí, ako by som chcela...
Tak to teda aspoň vyjadrím pár autofotkami.




Teda aspoň niečo...
 

Podušková

29. června 2013 v 13:01 | Meggie |  Fauna
Brunova obľúbená činnosť?
Predrichmať sa na druhý svet.


Budúcnosť

26. června 2013 v 8:00 | Meggie |  Poem
Zase niečo "siahodlhé".
Viete jako..

Otváraš dvere budúcnosti.
Hlúpy je ten, čo myšlienky zaťažuje si tým čo bolo.
Budúcnosť je pekná fantázia.
 


Verše

25. června 2013 v 13:57 | Meggie |  Poem
Úrad práce mi dodáva neuveriteľnú poetickú náladu :D

Písanie veršov mi nijako nepomáha,
ale už len to, že niekomu povieš:
"Píšem básne.",
je na nezaplatenie.

Iný vážia si ťa, iný zasa kývnu rukou.
Za tými neoplatí otáčať sa pred zákrutou.

(ne)Chuť

24. června 2013 v 16:55 | Meggie |  Poem
To máte tak, keď sedíte s nudou na pleci a s poetickou náladou na duši :)

Farby ti hádžu pred očami rôzne obrazy.
Purpurová, zelená, modrá.
Ešte nič nebolo v živote také dobré,
aby plakal si cez slzy a smial sa cez smiech.
Kúsok po kúsku vyhadzuješ papiere
a na nich spomienky s ním, či s ňou.
A najviac ľúto ti je stromov.

Vešiaky bez šatstva,
samota prišla úplne sama.
Priesvitné rúcho si oblečie
a nahá, zároveň zahalená, rečie:
"Človeče, zase TY?!"

Oproti si sadne, nohu cez nohu si dá,
priamo do očí sa díva a ty sa cítiš ešte viac sám.
A tak jej povieš, že ťa už nebaví zdielať pocity s papierom,
že rád by si ich vravel priateľom, milencom a manželom.

Spravíš uzol za minulosťou, hoc cítiš ho
a vykročíš nohou správnou, s cnosťou.
Na prsiach tlačí ťa a predsa dýchaš smelo.
Mýlil si sa, ešte to v tebe nevymrelo.
Chuť žiť.


Prepnutô

23. června 2013 v 14:49 | Meggie |  Kecám
V čase učenia sa na prijímačky.
A v piatok prišla obálôčka.
Tá nechcená, čo som ju ani otvoriť nerada.
So zúfalým hlasom som viedla dialóg s mozgom.
"Aj tak ťa nezobrali..."
Na moje prekvapenie vo vnútry bolo milé, premilené slovo
"PRIJÍMAM".
Čo na tom, že som ho hodinu nevedela nájsť.
Až sa mi z prívalu endorfínu roztriasli ruky.
A som aj rada :)

Samota

23. června 2013 v 14:43 | Meggie |  Poem
A tak stojíš uprostred rieky.
Bosý a sám.
Už aj ryby sa ti vyhýbajú.
Nepochopený, nechcený.
Zúfalý a zmorený.
Životom...

Nenávisť

18. června 2013 v 23:30 | Meggie |  Poem
Jedna z tých "produktívnych".

Viem, že to nedáva zmysel, ale som to JA.
Smej sa, uťahuj si zo mňa.
Poznám aj horšie veci.
Napríklad vynášanie odpadkového koša.

Self Portrait

16. června 2013 v 15:10 | Meggie |  Ľudia
Dlhšiu dobu som chcela zrealizovať túto vec.
Hlavne, keď som si večer čo večer umývala zuby a narcisticky sa popritom pozerala do zrkadla :D

Aj mi je dobre

16. června 2013 v 10:26 | Meggie |  Kecám
Ak by ste niekto zabudli, tak tento blog ešte stále patrí mne.
A áno, rozhodla som sa po viac ako mesiaci ozvať.
V prvom rade mám konečne po prijímačkách, takže sem články budú pribúdať sveteľnou rýchlosťou (srandujem, pretože to sa nikdy nestane). Nech dopadnú akokoľvek, som rada, že je po tom.
Chodím do práce a zarábam veľké peniaze. Spávam so Slovenskými celebritami (aj so škaredými samozrejme) a bohatými mužmi, pretože som štetka a hlavne teda aj tá ZLATOKOPKA, tak do tej práce vôbec nemusím chodiť, ale chodím. Hlavne preto aby som sa cítila užitočne a mohla o tom každému hovoriť!
Úprimne? Nechala som sa uniesť dlhým komentárom tohto článku od slečny s veľavýznamnou prezývkou Babu. Pravda je iba to, že chodím do práce na absolventskú prax :D
V posledných dňoch ujíždím na Bítlsákoch. Hlavne teda ten Mekkártny bol/je(tu už mám trošku pochybnosť) kúsok hodný na kľúčenku.
Pred asi mesiacom som mala básnické črevo a písala som "zmysluplné" nanajvýš troj veršové (nech nežerem, tak možno aj päť) pseudovýplody. Veď ja ich sem aj dám!
Ešte som niečo chcela, ale úplne som zabudla...Berte som ako nádej, že sem ešte možno niečo "hodím".

Majte sa krásne
a
ŽITE
(J.D. Salinger-Kto chytá v ŽITE!)



Ani po 15 minutách názov článku nevymyslím

8. května 2013 v 23:37 | Meggie |  Poem


Nepamätám si presne tú chvíľu.
Len ju cítim a usmievam sa.
Objal ma, pobozkal ma.
Povedal mi ako ma má rád.
Usmial sa a donútil usmiať sa aj mňa.
Povedal niečo smiešne.
Niečo, čomu by sa druhý nesmial.

Bol smutný, bol zúfalý a ja som nechcela...
Chcela som sa znovu smiať a zdieľať s ním svoj čas.
On už asi nechce...
Neviem...

S ním je všetko spojené.
Neplačem, iba trpím a falošne sa zabávam.
Všetky melódie opisujú moje city k nemu.
Náš príbeh...
Bez konca.

Repka a iné buriny

1. května 2013 v 17:14 | Meggie |  Flora
Tak iba dve fotky.
Ale aj to je niečo! :))



Klus-Nina

30. dubna 2013 v 20:47 | Meggie |  Music and Video
Chcela som pre tento článok vymyslieť ultra kreatívny titulok, ale nejako nevydalo...
A aj som si myslela, že v poslednom čase moja kreativita naberá na otáčkach, hlavne po tých snoch, ktoré sa mi v poslednej dobe snívajú, ale asi to tak nie je.
Zase som bola produktívna a natočila po čase cover.
Po prečítaní Racka (alebo aj Čajky, keď chcete, ale znie to príliš komicky :D ) od Čechova mám túto pesničku rada ešte viac.
Album Racek sa Klusovi veľmi vydaril.

Som tak polospokojná...
Hlavne ma serie to svetlo čo mi robí cenzúru cez oči :D

Pocity

19. dubna 2013 v 0:21 |  Poem
...a tak vzniklo toto.


A miešajú sa v tebe pocity, no ty nevieš čo s nimi.
A cítiš sa tak sám, i keď si obklopený blízkymi.
A slzy padajú na hladký povrch stola.
A vtedy zistíš, že si tak nedokonalý a na všetko hľadíš zdola.

Prehltneš bolesť, utrieš si slzu a vdýchneš sladkastý príval ŽIVOTA.

Bezmyšlienkovo

17. dubna 2013 v 9:56 | Meggie |  Nezaradené

Nudila som sa...Ale teraz až tak, že som sa vybrala na prechádzku a tajne dúfala, že keď si beriem aj foťák, mohla by som niečo odfotiť.
Pocit, keď máte v hlave vzduchoprázdno a očami blúdite po uliciach vašeho mesta. Len tak, bez myšlienok dvíhate nohy a bezducho pozeráte okolo seba.
Ten pocit mám celkom rada. Pocit samoty medzi stovkami ľudí.



Opozdené Vianoce

13. dubna 2013 v 19:31 | Meggie |  Nezaradené
Vážne ide o fotky ešte z Vianoc.
A pýtate sa prečo tak neskoro?
No preto!
Presný dôvod neviem ani ja :D



Božský Klus

12. dubna 2013 v 11:32 | Meggie |  Nezaradené
Ďalší nezabudnuteľný zážitok!
Jeho pesničky sú úžasné. Nie sú bezduché a obohrané.
Musíš im proste rozumieť a zamyslieť sa.
Podarilo sa mi na koncert prepašovať zrkadlovku (cítim sa tak frajerskyy :D ), ktorú mi po pár fotkách aj tak ujo ochrankár zakázal používať :D
Nečakajte nejaké super nezrnité fotky bez hláv fanúšikov a podobne. So seťákom a jeho menšou svetelnosťou je to proste tak. Ale som rada :))



Nové video alebo moc kreatívne sa v poslednom čase necítim

8. dubna 2013 v 13:49 | Meggie |  Music and Video
Yeah! Napísala som polovicu strany jednej z poviedok a asi ma ten pocit "naplnenia" drží doteraz :D
To preto som taká neproduktívna.
Alebo sa len vyhováram (to je pravdepodobnejšie).

Nie som spokojná, ale to ja nikdy :))

Ventilácia 0.1

2. dubna 2013 v 0:59 | Meggie
Neplánovaná vec, ktorú som práve v onom okamihu chcela napísať.
Aspoň trošku sa vyventilovať...





Milujem to ticho, ktoré sa mi zarýva pod kožu, keď sa utápam v samote. Milujem ho už len preto, že je to jediné čo mi práve teraz dovoľuje mozog vnímať. Na nachvíľu zastavím myšlienky a počkám, čo mi ešte napadne. Rukami si pohladím ramená a prudko vydýchnem bolesť.

Nebolo by krásne keby na svete ostali len ľudia hodný žitia? Áno, máte pravdu. Vtedy by tu neostal asi nikto. Občas si myslím, že na tejto planéte žijem sama. Bez ľudí, ktorý by vnímali tú istú krásu ako ja. Bez ľudí, ktorý by počúvali a mysleli si to isté čo ja. Bez ľudí, ktorý by sa smiali na prostých veciach života a vedela by ich potešiť každá maličkosť. Jednoducho bez ľudí...Možno zlyhávam ja sama, keď si nahováram, že už nik taký neexistuje. A možno práve kráča po chodníku, ktorý osvetľuje už len jediná lampa nádeje a myslí na to isté. Čo je to vlastne nádej? Opak slova beznádej? Toho pocitu, ktorý mi práve koluje v žilách a ja cítim jeho tlkot nad srdcom? Alebo iba obyčajný pocit, ktorý nás naoko robí šťastným? Pocit, pri ktorom iba dúfame v to dobré a zabúdame na to zlé? Mohla by som vymenovať ešte niekoľko rôznych variácií, ale komu by sa chcelo zaoberať niečím, čo sa aj tak raz rozplynie.
Píska mi v uchu a ja dúfam, že prestane a ono naozaj prestalo. Jeden z dôvodov prečo veriť v nádej.

Som neproduktívna a neužitočná

17. března 2013 v 20:41 | Meggie |  Kecám
Áno áno, viem že som sľúbila články, poviedky, veci...Ale v poslednom čase som veľmi neproduktívna so škaredou náladou v menšej depresii. Jedna časť môjho ja je schopná myslieť pozitívne, ale tá druhá (teraz asi väčšia) to vždy zavrhne. Už tri dni vypisujem prihlášky na výšku ( z toho neviem ani presne kam pôjdem), nervujem sa z úplných hlúpostí a veci škaredé (ne)každodenné. Obávam sa všetkého a napriek tomu si stále hovorím, že to nejako dobačujem, zvládnem. Pretože zdravá psychika je úvodom do šťastného života (aspoň nachvíľku).
A čo by som vlastne v tejto chvíly najviac chcela:
-byť potrebným človekom
-byť produktívna
-pozitívne myslieť
-usmiať sa
-nájsť si konečne nejakú prácu
-veriť si
-a hlavne byť ŠŤASTNÁ!
Veľmi ma štve to, že mám tak málo čitateľov (šak sa ani nečudujem), že stále niečo sľubim a nedodržím (asi to beriem moc vážne)...Ale verte či nie, každý deň na vás myslím :)
Vlastne bola som produktívna, asi na dve a pol minúty. Teda natočila som ďalší cover mojej obľúbenej pesničky
Tu je:
Každé zhliadnutie, lajk, komentár či nebodaj odber (ktorý zatiaľ ani nemám) mám veľmi poteší :)

Kam dál